Vyhľadávanie
Nová knižná edícia svetové čítanie z dielne vydavateľstva Slovart sa čitateľom prihovára mottom „čítanie je svetové“. Prostredníctvom nej sa tvorcovia snažia priblížiť k mysleniu dospievajúcej mládeže a nenútene ju tak presvedčiť, že aj čítanie môže byť „cool“.
V edícii zatiaľ vyšli štyri knižné tituly svetovej literárnej klasiky – Rozum a cit, Pýcha a predsudok (J. Austenová), Dracula (B. Stoker), Oliver Twist (Ch. Dickens) a tri zo série Biblické príbehy – Mária z Galiley, Judáš Iškariotský a Ježiš Nazaretský. Prerozprávali ich G. Tavner, Ch. Brenchley, A. Moore, ilustrovali V. Lubach, A. Kronheimer, K. Donnelly a všetky prekladala Dáša Zvončeková. Cieľovou skupinou by mali byť čitatelia od 9 – 12 rokov. Osobne si však myslím, že edícia je vhodnou doplnkovou pomôckou pre maturantov, ktorí si nechávajú čítanie povinnej literatúry na poslednú chvíľu a jednoducho nestíhajú. A čím ich môže zaujať? Obsahom i grafickým spracovaním je prispôsobená požiadavkám dnešných mladých ľudí – moderný dizajn, živé ilustrácie, pútavo prerozprávaný a jednoduchý dej, krátky text – prečítanie jednej knižky zaberie približne hodinu. V texte sú nenápadne zakomponované prvky, ktoré motivujú premýšľať nad textom a vlastným zážitkom. Originálny literárny štýl je, žiaľ, potlačený, zachovali sa z neho len nepatrné nuansy. Našťastie, jazyk nie je úplne „vyžmýkaný“ od obrazných pomenovaní. Občas text príjemne osvieži aj nečakaná metafora.
Na začiatku publikácií sú charakterizované hlavné postavy, zväčša formou otázok, ktoré naznačujú dejovú líniu, vzťahy medzi postavami a zápletky. Opytovacie vety sa často vyskytujú aj v texte – anticipujú, čo sa bude diať, reflektujú vnútorný stav postáv, efektívne vťahujú čitateľa do diania. Spôsob úpravy možno preto charakterizovať skôr ako prerozprávanie než skracovanie. Práve pri rozprávaní príbehu je kladenie otázok typické, ich úlohou je udržať poslucháča v pozornosti, vtiahnuť ho do príbehu. Na konci knižiek napokon čitateľ nájde i to, akým spôsobom sa pôvodné diela upravovali. Vynechávali sa vedľajšie zápletky a podrobnosti, občas sa skombinovali dve udalosti do jednej alebo sa postave vložili do úst slová inej postavy. Ďalej tam nájde spoločenský a historický kontext doby, odkazy na webové stránky, bibliografiu autora, názvy filmových adaptácií.
Beáta Belancová
Popularizácia vedy je v súčasnosti neprehliadnuteľným fenoménom. Vďaka publikáciám z tejto oblasti dokážeme pochopiť fyzikálne zákony, chemické procesy, slávne filozofické teórie…
Slová, pojmy, myšlienky sú často natoľko životaschopné, že dokážu prechádzať do rôznych sfér a nadobúdať ďalšie významy. Vedeli ste, že výraz „bod zlomu“ má svoj vlastný význam aj v oblasti podnikania? Znamená dôraz na správny moment v správnom prostredí prinášajúci so sebou istý obrat. Jav spracoval M. Gladwell, aby ním vyjadril, že i „malé veci môžu spôsobiť veľkú zmenu“. Edward Russell-Walling, autor knihy Manažment – 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať (Vydavateľstvo Slovart 2012, preklad S. Valigurská), prináša príbeh o tom, ako silu „bodu zlomu“ šikovne využila istá zdravotná sestra pri osvete o rakovine prsníka. Tému preniesla zo zdravotníckych zariadení do živého diskusného fóra v novom prostredí – vyškolila si skupinu kaderníčok a spravila z nich rozprávačky. Návštevnosť preventívnych prehliadok potom narástla. Autor približuje i ďalšie pojmy, myšlienky či módne heslá, ku ktorým sa bežne človek nedostane, pretože zväčša stoja na okraji jeho záujmu.
V edícii „50 myšlienok“ vychádza aj Psychológia – 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať (Vydavateľstvo Slovart 2012, preklad A. Pončáková) od A. Furnhama. Autor sa v nej venuje rozdielom medzi zdravou a chorobnou mysľou, realitou a ilúziou, sleduje špecifiká ľudského mozgu. Cieľom edície je dozvedieť sa najzákladnejšie informácie z oblastí, ktorým sa nevenujeme, no môžu nám pomôcť pri spoločenskej konverzácii, aby sme neprichádzali do rozpakov.
Vydavateľstvo Slovart nezaháľa – v edícii „50 myšlienok“ pripravuje ďalšie dve zaujímavé knižky. Digitálny vek (T. Chatfield) vyjde 20. mája a Fyzika (Joanne Baker) o mesiac neskôr.
Stephen H. Jenkins sa rozhodol zhrnúť niektoré závery vlastného výskumu, ale aj výskumov iných bádateľov do knihy skúmajúcej mechanizmy, akými sa utvárajú a overujú vedecké poznatky. V knihe Ako funguje veda (PRO 2012, preklad R. Mezencev) nastoľuje konkrétne vedecké problémy, respektíve históriu ich riešenia v daných vedeckých disciplínach. Jenkinsovým cieľom je poukázať na spôsoby, akými masmédiá informujú o výsledkoch vedeckého skúmania, k akým negatívnym dôsledkom vedú ich neadekvátne spôsoby prezentácie toho, čo veda vlastne robí, ako funguje, ako sa dajú využiť jej poznatky. Autor chce poskytnúť laickému čitateľovi presnejší a komplexnejší obraz vedy a vedcov, než ako ho prezentujú médiá.
V jednotlivých kapitolách sa Jenkins zameriava na hodnotenie vedeckých metód použitých na riešenie konkrétnych problémov (príčiny vzniku zhubných nádorov, starnutia a pod.). Štýl výkladu charakterizuje zrozumiteľnosť a prístupnosť, čitateľovu pozornosť majú vzbudzovať mnohé príklady z každodenného života. V záverečnej kapitole zovšeobecňuje skúsenosti so získavaním a overovaním nových poznatkov a odpovedá na kľúčovú otázku – ako funguje veda a aká je jej úloha v spoločnosti? Poukazuje na spätosť medzi získanými výsledkami a použitými metódami, na závislosť interpretácie výsledkov od týchto metód, čím naznačuje nebezpečenstvo rýchlych a jednostranných záverov o dosiahnutom poznaní. Sústreďuje sa najmä na vyhodnocovanie dôkazov v biológii a medicíne.
Veronika Rácová, Etela Farkašová
