Kľúč k historickým tajomstvám

V Univerzitnej knižnici Prešovskej univerzity v Prešove sa uskutočnilo stretnutie s ukrajinskou spisovateľkou Kseniou Zastavskou. V rámci tohto podujatia bola aj prezentácia jej románu Talizman lásky, ktorý vyšiel v slovenskom preklade (NITECH, Prešov, 2019).

Keď v máji v roku 2016 zavítala Ksenia Zastavská do Prešova, želala si, aby sa mohla vrátiť do tohto mesta so slovenským prekladom svojho diela. Stalo sa. Túžby sa napĺňajú, len niekedy im treba trošku pomôcť.

Ukrajinská spisovateľka, scenáristka sa narodila, vyrastala, žije a pracuje v Odese. Je autorkou románov Galateia na nový spôsob, Anna pre dona Juana, Šansón pre dva hlasy, Veto na šťastie, STECK. Čipky života, Zlom. V roku 2015 prezentovala román Talizman lásky v preklade do litovčiny na Medzinárodnom knižnom veľtrhu vo Vilniuse, kde ho osobne venovala prezidentke Litovskej republiky Dalii Grybauskaite. Romány Zastavskej boli preložené do litovčiny, maďarčiny, poľštiny.

Keď navštívila Kyjev bieloruská spisovateľka, nositeľka Nobelovej ceny Svetlana Aleksijevič, vo svojom vystúpení povedala, že žijeme v barbarských časoch, preto dnes potrebujeme ešte jednu knihu. Knihu o láske. V súčasnosti na scénu prichádza meštiak. Ten sa bojí a utrpenie zostáva, preto treba písať a vidieť pravdu. Tieto slová S. Aleksjevič nespomíname náhodou. Čosi podobné rezonuje v románe Zastavskej Talizman lásky, nakoľko keď písala tento román, chcela, aby čitateľ v ňom videl nielen lásku, ale predovšetkým dejiny, ktoré sa nesmú opakovať.

Udalosti románu sa odohrávajú v Litve. Mladá, romantická, naivná dievčina, ktorá nikdy nechcela nič počuť o politike, sa zrazu ocitne vo víre politických a vojnových udalostí štyridsiatych rokov, vo víre zložitého a krvavého zápasu na litovskej zemi. Hrdinka románu nemá iné východisko: musí sa vo všetkom zorientovať a všetko pochopiť.

Vyvstáva otázka: Čo vlastne vieme o Litve? Že hlavným mestom Litovskej republiky je Vilnius, že Litva má približne dva milióny 800-tisíc obyvateľov a možno, že sa v nej nachádza vyše 3-tisíc jazier. Tieto kusé informácie zaiste neposkytujú ucelený obraz o krajine. Mnohí napríklad nevedia, že počas sovietskej okupácie v rokoch 1940 – 1941 tu bolo popravených asi 5-tisíc ľudí a 45-tisíc deportovaných na Sibír. Počas nemeckej okupácie v rokoch 1941 – 1945 zahynulo okolo 370-tisíc ľudí. Po opätovnom pripojení Litvy k Sovietskemu zväzu v roku 1945 z krajiny emigrovalo približne 80-tisíc ľudí a 205-tisíc deportovali na Sibír.

Zdalo by sa, že v prípade Talizmanu lásky ide o tzv. „ženský román“. Tu sa však príbeh lásky spája s historickou detektívkou, čím román nenecháva čitateľa ľahostajným. V románe sa odvíjajú životné osudy litovskej dievčiny Kristíny v spomínaných historických obdobiach, ktorými prechádzala Litovská republika. Láska a zrada, šťastie a rozčarovanie sa tu preplietajú s históriou Litvy, Nemecka a Sovietskeho zväzu.

„Či sa môžem teraz nezaujate, z boku, s odstupom času pozrieť na udalosti dávno minulých dní? Predstavte si, že áno. Ako predtým som si všetko pamätala, tak aj teraz, len ten neznesiteľný bôľ, s ktorým som prežívala tragické udalosti mojej mladosti, samozrejme, už sa vytratil. Je nesporné, že čas možno aj lieči, ale pamäť je živá, všetko zostáva v srdci. Okrem toho, sú morálne záväzky pred pamiatkou otca, matky a všetkých, ktorí nevinne zahynuli.“ Takto medituje a bilancuje svoj život hlavná postava románu. Kladie si otázky. Odpovede sú v jej celoživotnom príbehu.