Marec sa neodmysliteľne spája s knihami a pre mnohých čitateľov k dobrej knihe patrí aj dobrá káva. Tú si môžeme vychutnať v pohodlí domova, ale aj v príjemnej atmosfére nejakej útulnej kaviarničky. A kaviarne zasa môžu často poskytnúť námet pre ďalšie literárne príbehy, ako je to napríklad v knihe Margity Kánikovej O piatej u Thalmeinera (Tripsoft 2012). Tá je zostavená z pätnástich poviedok, ktoré cez osudy jednotlivých postáv podávajú svedectvo aj o neľahkej dobe minulej – o období päťdesiatych i neskorších rokov 20. storočia. Texty prinášajú príbehy obyčajných ľudí, približujú ich všedné i nevšedné dni, spoločenskú situáciu aj meniacu sa dobu. Mnohé z nich sú situované do prostredia kaviarne, založenej v 30. rokoch 20. storočia, ktorá je Trnavčanom i dnes známa pod menom jej majiteľa Thalmeinera. No titulná poviedka nechce prioritne pripomenúť históriu kaviarne či to, ktoré známe osobnosti trnavského kultúrneho života hostila, ale opisuje jedno dôležité rozhodnutie, ktoré na tomto mieste padlo – odhodlanie dvoch mladých ľudí emigrovať z neslobody. Poviedka Žena z parku zasa predstaví ženu, ktorej zatkli manžela. Ten po príchode Červenej armády neušiel do exilu, pretože neurobil nič zlé, nová moc však mala opačný názor. V neľahkom čase sa žene otočí chrbtom aj jej vlastná sestra… Trpké príbehy striedajú aj úsmevnejšie, napríklad poviedka Verte alebo neverte o starej dedinčanke z okolia Trnavy, Johane, ktorú trikrát vyhlásili za mŕtvu, no dvakrát ožila, či Slovenská slepačia polievka na austrálsky spôsob, azda inšpirovaná príhodou autorkinho syna Iva, ktorý si svoj život vybudoval práve v tejto krajine.

 

Zatiaľ čo v knihe Margity Kánikovej slúži kaviareň u Thalmeinera ako prostredie fiktívnych príbehov hlavných hrdinov, titul Legenda na rohu (Perfekt 2012) približuje reálnu históriu jednej z najznámejších bratislavských kaviarní – Štefánky na rohu Palisád a Štefánikovej ulice. Pozoruhodná publikácia plná dobových i súčasných fotografií si všíma osudy budovy, v ktorej kaviareň sídli, ale aj ľudí spojených s touto prešporskou legendou – od pohnutého života manželky následníka rakúskeho trónu, princeznej Štefánie, ktorej meno nesie, cez príbeh majiteľov, rodiny Hackenbergerovcov, až po najznámejších návštevníkov a štamgastov – lekárov, právnikov, spisovateľov, básnikov… Kniha však nie je len prostým prerozprávaním historických faktov. Každá jej strana doslova dýcha atmosférou „zlatých kaviarenských čias“, 30. a 40. rokov minulého storočia, keď sa posedenie v Štefánke stávalo každodenným sviatočným rituálom. Veď na tomto mieste vznikali mnohé literárne diela, prijímali sa dôležité rozhodnutia, stretávala sa umelecká bohéma. Jednotlivé kapitolky tak tvoria aj sondy do dobového spoločenského života, v ktorom mali chvíle strávené v kaviarni svoje neopakovateľné čaro.

 

Pre tých, ktorí si nevedia predstaviť oddych pri káve bez tabakového dymu, je určená publikácia Vodná fajka. Sprievodca svetom vodných fajok (Ikar 2012). Jej autori Timotej Jančár a Miroslav Sedláček stručne načrtávajú históriu vodných fajok, ich fungovanie a typy, druhy tabakov, ale predovšetkým kultúru fajčenia. Dôležitejšia než samotné fajčenie je totiž atmosféra: na rozdiel od cigariet, určených pre „nervóznych ľudí“, je fajčenie vodnej fajky spoločenskou aktivitou, umožňujúcou v pokoji rozmýšľať alebo stráviť príjemné chvíle s priateľmi.