Vyhľadávanie
Kniha, ktorá rastie, košatie
Milá Saša, ty vieš, že epištola – forma listu, je v našej dobe akýsi polodopis, pretože už čoraz zriedkavejšie píšeme rukou a posielame poštou. Pritom azda každého z nás rukou písaný list poteší. Ja si dokonca takúto korešpondenciu odkladám, ako to robili kedysi moje secesné praprababičky, prababičky, možno i babičky, ktoré boli mladé medzi dvoma svetovými vojnami. Ja ti už posielam elektronickú epištolu našej doby, však ty rada nahliadaš i do možných budúcich svetov. Urobila si tak v románe pre dospelých Antihrdina aj v nádhernej detskej knihe Strom.
Dychtivo som sa začítala do knihy, ktorá je postapokalyptická rozprávka s ekologickým i etickým posolstvom. Jej rádius zasiahne tak aj dospelákov, lebo cez tento príbeh pre deti majú postavenú verziu budúcnosti, aká môže nastať. V Strome je to svet úzkosti – pustatina. Prázdnota, sucho, ustavičné slnko, lebo tma neexistuje.
Podivné kotkodavce, pripomínajúce dávne vtáky a ešte hrivnatí dvojnožci, používajúci skomolenú dávnu ľudskú reč. Tí sa stávajú smrteľnými nepriateľmi kotkodavcov. Pretože si spomenú na niekdajší oheň, na ktorom by si kotkodavcov mohli upiecť a zjesť. Z popraskanej zeme sa statočne pretláča chudorľavý malilinký strom, celkom posledný na tejto pustatine, z ktorého by si mohli urobiť onen plameň. Našťastie, strom má svojho strážcu...
Ale ty si napísala knihu predovšetkým pre deti. Tie si dokázala dostať do iného sveta než je ten náš. Napriek ekologickým problémom deti dnes žijú ešte v relatívne šťavnatej prírode lesov, riek, jazier, polí, záhrad, parkov miest..., deň strieda noc. V tvojej knihe si deti môžu uvedomiť, aký katastrofálny svet by bol ten, keby existovala iba okrová pustatina s jediným malým stromom.
Prirodzene, dystopia pre deti je iná ako pre dospelých. Tvoj príbeh je vyrozprávaný síce s napätím, hororovými momentmi, ale i s oslobodzujúcim vibrujúcim humorom, ktorý zvýrazňujú vynikajúce ilustrácie Martiny Matlovičovej v skvelom duete s typografiou Márie Rojkovej.
Deti otvoria knihu, ktorá je v podstate tiež ako strom: rastie, košatie, naberá nové a nové valiace sa udalosti ako strom listy... Deti strhnú najmä dve hlavné postavy: princezná, ktorá mala všetko a strážca stromu Blöeglöek. Deti si asi vydýchnu, keď spočiatku nepriateľská, zápasiaca dvojica si nájde k sebe cestu, lebo dvojnohí opäť už vážne ohrozujú strom. Zachráni ho princeznin plameňomet, ktorý obsluhuje Blöeglöek. Ale ešte predtým zažijú všetci v pustatine zázrak: urputné slnko prestane svietiť, na pustatinu padne hlboká tma, lúč magického svetla napája strom a ten, krásne zelený, v mihu narastie až po oblohu, na ktorej sa jagajú hviezdy. To všetko obdivujú obyvatelia pustatiny.
Lenže zelené kúzlo zmizne a pustatina je späť. Princezná, opäť zlostná, že nedostala na čelo najjasnejšiu hviezdu uteká, no, ako kedysi Alenka, padá cez dieru dolu dlhánskym tunelom, až sa dostane do zľadovateného podzemia, kde sa korčuľujú čudní starčekovia, teplo naobliekaní. Ďalší vinníci, ktorí pomohli zničiť starý svet, lebo ukradli prírode všetku vodu, stiahli sa do podzemia, kde zamrzla. Vítali princeznú ako svoju kráľovnú v dokonale sebeckom kráľovstve tej ukradnutej vody.
Zatiaľ deti môžu držať palce Blöeglöekovi, ktorý kope studňu, aby našiel vodu na záchranu chudorľavého stromčeka a dokonca sa k nemu pridajú i dvojnohí bývalí ľudia. Berieš deti na ďalšie dobrodružstvá s prekopávaním sa pri hľadaní vody do najrôznejších svetov, kým nevytryskol životodarný gejzír, strom nádherne narástol a opäť padla teplá noc. Ešte deti prejdú dobrodružnými kapitolami – princezná sa dostane späť do paláca, kde jej nechýba vôbec nič, ale túžba a strom v pustatine jej nedajú pokoj.
Deviati starčekovia, ktorí kedysi ukradli vodu a teraz o ňu prišli, by ju chceli ľsťou dostať späť, ba ešte i lapiť slnko do siete. Ale zákon všetkých rozprávok – víťazstvo dobra nad zlom – si, Saša, dodržala. Z pustatiny sa stal opäť krásny zelený svet a princezná s drakom žili vedľa seba a nádherného stromu šťastne.
Jana Bodnárová (1950)
Poetka, prozaička, autorka pre deti. Píše i rozhlasové hry a televízne scenáre. Venuje sa aj prezentácii video performancií v domácich i zahraničných galériách. Je držiteľkou radu významných literárnych ocenení (Cena Ivana Kraska, Cena Bibliotéky, Cena Márie Ďuríčkovej) a vo finálovej desiatke Ceny Anasoft litera sa ocitla trikrát (2009, 2019, 2020).
