Kniha nie (najmä) na čítanie

Pri listovaní v monografii s takmer stovkou prác Silvie Krivošíkovej sa pristihnete pri tom, že výtvarníčkine diela vyvolávajú dvojpólovosť emócií – raz sa musíte usmiať či zasmiať, inokedy zvážnieť a zasmútiť.

Prvá monografia o Silvii Krivošíkovej sa k širšiemu okruhu záujemcov dostala v časoch protipandemických opatrení, hoci texty do nej boli vytvorené už skôr a jej základ – výtvarné diela – vznikali niekoľko rokov.

Editorka Ivana Moncoľová, autor štúdie Petr Vaňous, grafický dizajnér Jakub Hauskrecht, autori fotografií Luděk Jedlička, Tomáš RaslJakub Hauskrecht i editorka českého textu Jana Sobotková a prekladateľ do angličtiny Skyland Vaclav Kobylak vytvorili rámcové a textové časti aj s biografiou Krivošíkovej  a prehľadom príslušnej literatúry, a tak vzniklo viacjazyčné dielo, ktorého podstatu však tvoria príťažlivé a zaujímavé obrazy Silvie Krivošíkovej. Uviesť treba aj odborných recenzentov, ktorými sú Ľudovít HološkaMiroslav Haľák. Kniha však nie je najmä na čítanie. Už jej obálka pôsobí príjemne, príťažlivo a dáva tušiť charakter autorkiných výtvarných diel.

 

Synkretizmus žánrov

Silvia Krivošíková (1976) pochádza zo Zvolena, v Bratislave absolvovala Vysokú školu výtvarných umení, z toho rok bola na štúdiách v Portugalsku, kde potom žila v rokoch 2002 – 2011 a v roku 2010 sa podieľala na založení Kubikgallery v Porte. V súčasnosti (od roku 2012) žije a pracuje vo Viedni. Doteraz mala deväť samostatných výstav (pre zaujímavosť, všetky v zahraničí), svojou tvorbou sa zúčastnila na vyše desiatke kolektívnych výstav v zahraničí i na Slovensku a jej výtvarné diela možno nájsť v súkromných zbierkach na Slovensku, v Rakúsku, v Českej republike a v Portugalsku. Prvú samostatnú výstavu na Slovensku (v Bratislave) mala v júli a auguste 2021 pod názvom Človeče, nehnevaj sa!

Predmetná monografia predstavuje ukážky z rôznorodej tvorby autorky, obsahuje maľby, koláže, kresby, asambláže a inštalácie. Rôznosť výtvarných žánrov má však svoj princíp, a tým je „dialogický vztah mezi plochou a prostorem“. (P. Vaňous, s. 16) Okrem toho je pre S. Krivošíkovú typické, že jej obrazy nemožno označiť len za figurálne alebo len za abstraktné, ale za istý synkretizmus žánrov a „nový způsob personalizace forem“ (s.16) aj istý automatizmus a modifikovanie v opakovaní motívov či situačných foriem. Príjemca má dojem, že proces vytvárania motívov, situácií a modifikácií neustále pokračuje. „Vzniká napětí, které k přirozenému pohybu myšlení a tvorby patří.“ (P. Vaňous, s. 18)

Tak nejako môžeme vnímať obrazy Silvie Krivošíkovej, keď sa na ne pozeráme v tejto knihe, ba môžeme si všimnúť, že „maliarka paradoxne s hravosťou podáva nostalgické, trpké aj úzkostné témy“ (kurátorka Ivana Moncoľová). Návštevníci výstavy však mali možnosť vidieť aj viac a zároveň sa dozvedieť, že farba na obrazoch Silvie Krivošíkovej dokresľuje autorkinu emocionalitu a že jej záleží aj na vlastnostiach materiálov, s ktorými pracuje. V knihe nemáme možnosť vizuálne či hmatom zistiť, na aký podklad nanáša výtvarníčka farby. Z textov v knihe sa dozvieme, že okrem klasického plátna sú to rôzne druhy kartónov, lepeniek, papierov a pod. „Vizuálna zložka diela Silvie Krivošíkovej je silne postavená na farebnej grácii a dôležitosti farby ako základného maliarskeho média.“ (Ivana Moncoľová)

Prirodzene, reálny dotyk s obrazom, jeho priblíženie kurátorom či samotnou autorkou je na výstavách bohaté a najčastejšie jednoznačné, ale percipient tejto monografie môže jej tvorbu vnímať aj zo svojho čisto osobného hľadiska na základe vynikajúcich farebných fotoreprodukcií. A všimne si aj prácu editorky pri kompozičnom zoradení obrazov v tejto knihe. Silvia Krivošíková totiž témy a fragmenty sériovo opakuje, priam využíva princíp filmu, ako uvádza I. Moncoľová. Okrem toho využíva aj prvky humoru najmä prostredníctvom hyperbolizácie.

 

Tvorba archetypálna, terapeutická

Príjemca si listuje v knihe s takmer stovkou Krivošíkovej výtvorov a pristihuje sa pri tom, že vnímanie prezeraného v ňom vyvoláva dvojpólovosť emócií – raz sa musí usmiať či zasmiať, inokedy zvážnieť a zasmútiť. [...] „tvorba Silvie Krivošíkové je v základu archetypální a terapeutická. Vyrovnává situace, které se zdají v praktickém životě obtížně zvladatelné, nebo zpochybňuje přílišné jistoty a zabydlenost okamžiků.“ (P. Vaňous, s. 20) Možno tu nájsť značné paralely medzi Krivošíkovej životným pohybom a jeho odrazom v tvorbe. „Napriek tomu, že autorka vychádza z vlastnej skúsenosti, výsledok je fikcia,“ vyjadrila sa vydavateľka knihy Ivana Moncoľová.

Artefakty reprodukované v tejto monografii percipienta priťahujú farebnosťou, formou, kompozíciou, motívmi, ktoré na seba nadväzujú, a prirodzene, najmä hĺbkou stvárnenia sveta, prostredia a postavenia človeka v ňom. To posledné spomenuté nájdeme iba po dôkladnom a viacnásobnom vnímaní Krivošíkovej výtvorov. A budú pre nás príťažlivé ešte väčšmi.

                                       

Gabriela Rakúsová (1943)

Literárna kritička, recenzie publikuje v printových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií o spisovateľoch a ich dielach, niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textov Z literárnych reflexií (F.R. & G, 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018), Medzi realitou a jej znakom / interpretačné úvahy o knihách Medzi autorom a čitateľom (Modrý Peter, 2018 a 2021).

 

Ivana Moncoľová (ed.): Silvia Krivošíková

Bratislava: Moncolova editions, 2020