Rakúske vydavateľstvo Driesch pripravilo dvojjazyčnú knihu Györgya Sebestyéna (1930 – 1990) Reise durch das Tauwetter/Když nastala obleva. Tvoria ju kapitoly venované politickým, spoločenským a najmä kultúrnym pomerom v Československu na jeseň roku 1964, či presnejšie, kapitoly z autorovej prózy, ktorá vyšla o rok neskôr vo vydavateľstve Kurta Descha v Bazileji.

 

Kniha v preklade Heleny Tesaříkovej tematizuje obdobie po stalinistických hrôzach. Popredný publicista, spisovateľ, scenárista a autor rozhlasových hier zaznamenáva zvyš ky tiesnivej atmosféry u nás, no i vzopätie tvorivého ducha a obnovované debaty na tabuizované témy v pozvoľne sa demokratizujúcej spoločnosti. Sebestyénova jeseň 1964, to je kaviareň Viola, kde sa recituje Holanova Noc s Hamletom, aj divadlo Semafor s Recitálom 64 či pražské stretnutie so slovenským rodákom Eduardom Goldstückerom.

 

A impresie z Bratislavy? Synagóga, v ktorej pred jej blížiacim sa zbúraním sídlila strojárenská dielňa, hrad ako „rozsiahle stavenisko“ i márne pokusy o stretnutia. Laco Novomeský, chorľavejúci po internovaní, nemohol. Ladislav Mňačko sa autorovi akoby vyhýbal, zatiaľ čo Gustáv Husák si kontakt neželal a Ján Smrek rozprával len o vínach. Ešteže Jaroslava Blažková Sebestyéna upozornila na existenciu Divadielka Za rampami, ktoré práve uvádzalo premiéru kabaretu Mrežovník, a to v réžii jeho hlavného predstaviteľa Mariána Vaneka.

 

Sebestyénova próza nám pripomína, na čo sme cestou vlastnými dejinami zabudli a zabúdame navzdory nášmu úsiliu o porozumenie v neprospech predsudkov, obmedzení a hraníc.