Vyhľadávanie
Vedecko-populárna literatúra má z hľadiska komunikácie jednu obrovskú cnosť: jej cieľovým čitateľom totiž má byť zameraním človek, ktorý sa v danej problematike nemusí vyznať, nemusí byť odborník. Ba priam by ani nemal byť odborníkom, pretože ten už nepotrebuje zjednodušený prístup k vedeckým faktom, ale konkrétne a špecifické informácie. Je to výborná správa, lebo napríklad beletria, tá si potrpí na totálneho čitateľa, ráta v rámci svojho žánrového zaradenia so znalostne vybaveným prijímateľom, ktorý je schopný úplne odhaliť jej kvality. Z uvedeného by však nemalo vyplývať, že vedecko-populárnu literatúru čítajú nedoukovia, a beletria je vyhradená pre lepšiu spoločnosť! Len tým chcem pripomenúť, že ak chytíte do rúk knihu reprodukujúcu vedecké fakty a zistenia z oblasti, ktorá vás zaujíma a nehodláte z nej získať doktorát, len sa prosto chcete pokochať myšlienkami, rozšíriť si obzory, prípadne sa nezáväzne blysnúť v nejakej debate, potom je vždy fajn byť na začiatku čítania sprostejší ako na jeho konci; lebo to je najväčším dôkazom funkčnosti tohto typu literatúry. Kvalitatívna premena čitateľa od úvodu po záver je autentickým zážitkom vzdelávania, priamym zážitkom osobného nepeňažného bohatnutia, a ak ju naozaj zakúsite, potom možno takéto knihy vždy hodnotiť len a len pozitívne. Ja sa musím pochváliť podobnou udalosťou hneď dvakrát: Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave vydala titul spolu s CD Dotyky s vesmírom (Pavel Paľuš a kolektív) a Vydavateľstvo Slovart siahlo znovu po Stephenovi Hawkingovi vydaním knihy Veľký plán (spoluautor Leonard Mlodinow).
Dotyky s vesmírom sú koncipované ako učebnica pre širšiu verejnosť a zvlášť pre poslucháčov Univerzity tretieho veku. Štylisticky prevláda populárno-náučný štýl a charakter výkladu má na zreteli záujemcu, ktorý istými poznatkami disponuje, no potrebuje si ich usporiadať do pevnejších logických súvislostí. Knižka generačne nepredpokladá len starších adresátov, naopak, adekvátne ju možno využiť napríklad na spestrenie výučby už vo vyšších ročníkoch základných škôl. Preto tu nájdeme aj náročnejšie, matematické pasáže, no náročnosť textu zas kompenzuje ilustračný materiál. Ako napovedá názov, ide o knihu-sprievodcu hlavnými témami astronómie, astrofyziky, fyziky elementárnych častíc a kozmológie. Tento moderný sprievodca má jedenásť kapitol, pričom proporčne dominujú informácie o Slnku a slnečnej sústave. Nečudo, výskum Slnka má u nás úspešnú tradíciu, ktorú zaiste ešte posilní aj súčasnosť: v máji na observatóriu na Lomnickom štíte pribudol nový polarimeter sledujúci slnečnú korónu. Typovo mu patrí absolutórium na celom svete. Ďalej sa autori venujú otázkam spojeným s kozmológiou i s elementárnymi zložkami vesmíru, teda vzniku a vývoju vesmíru, časticiam, konštantám prírody, a, samozrejme, času a priestoru. Jednotlivé kapitoly zohľadňujú štruktúru vedeckých prednášok, vidno, že ich napísali odborníci, ktorí svoju špecializáciu neuzamkli v kabinete, ale spracovali impulzy z vlastného kontaktu so študentmi či verejnosťou. Priložené CD nie je len obvyklým bonusom, veľmi šikovne kompletizuje obsah knihy práve tým, že okrem iného pridáva ešte kapitoly o hviezdokopách, hmlovinách a galaxiách. Technicky sú to stručné hovorené vstupy sprevádzané fotografiami a videami – zvlášť inšpiratívna mi pripadala animácia dopadu väčšieho telesa na kaviareň nad Novým mostom v Bratislave. Prečo? Lebo aj takto si možno uvedomiť, že vesmír nie je NIEČO TAM HORE, ale že sme s ním v neustálej interakcii a našťastie sú aj bezpečnejšie interakcie, ako tá z animácie, vesmíru sa dá totiž dotknúť aj cez Dotyky s vesmírom.
Mám radosť, že do vesmíru kníh o vesmíre vstúpili znovu aj slovenskí autori, pretože prekladová literatúra v tejto oblasti zjavne triumfuje. Za posledné roky to znamená, že na knižný trh pribudli desiatky popularizujúcich kníh, encyklopédií a príručiek – istú patinu prvenstva však medzi nimi má brilantný narátor vedeckých poznatkov Stephen Hawking. V slovenčine ho máme vďaka Vydavateľstvu Slovart a prekladateľovi a astronómovi Igorovi Kapišinskému (túto knihu preložil spoločne so Zdenou Kapišinskou). Ku kolísavej kvalite prekladu som sa vyjadril už v recenziách na predchádzajúce dva tituly Hawkinga (Vesmír v orechovej škrupinke – aktuálne prichádza druhé vydanie, Ilustrovaná stručná história času), nechcem s tým znovu začínať, no zvlášť si neviem pomôcť, keď sa dosť zložité abstraktné veci jazykovo zapletú a vzniknú ešte zložitejšie... Komplexne je však Veľký plán vydavateľsky seriózne pripravená a jedinečná kniha. Určite vám v názve zazneli implikácie s niektorými náboženskými predstavami, s kresťanskými ideami Božieho plánu i s ideami Aristotela. Hawking o nich vie a nie že by s nimi polemizoval v rukavičkách, on ich vyvracia, má na to totiž dôvod: M-teóriu. Tá síce nie je jeho výmyslom, ale je to momentálne jediná kandidátka na Teóriu všetkého, teda na teóriu, ktorá by konečne zjednotila makro- a mikrosvet, svet gravitácie a kvantovej fyziky. Ide o to, získať/vymyslieť zákony, ktoré by opisovali správanie vesmíru od najmenších rozmerov až po superkopy galaxií, pretože dnes sú tieto dva svety oddelené platnosťou svojských zákonov. M-teória je súbor strunových teórií spojených so supergravitáciou – matematicky si vyžaduje jedenásť rozmerov, desať priestorových a jeden časový – my sa nachádzame v štvorrozmernom priestoročase a zvyšné rozmery sú zvinuté, Hawking ich nazýva vnútorný priestor. Na ukážku jeho štýlu a výkladu si dovolím dlhšiu citáciu: „Zákony M-teórie preto pripúšťajú rozličné vesmíry s rôznymi vlastnými zákonmi, ktoré závisia od toho, ako je vnútorný priestor zvinutý. M-teória má riešenia, ktoré umožňujú mnoho vnútorných priestorov, azda dokonca až 10500, čo znamená, že to umožňuje existenciu 10500 rôznych vesmírov, každý so svojimi vlastnými zákonmi. Aby sme získali predstavu, ako veľa to je, zvážte toto: Ak by nejaká bytosť mohla analyzovať zákony predpovedané pre každý z týchto vesmírov práve počas jednej milisekundy a začala by s analýzou v čase Veľkého tresku, táto bytosť by z nich do dnešného dňa preštudovala iba 1020. A to bez prestávok na kávu.“ Bizarné, bláznivé, šokujúce... Čo k tomu dodať? Moderná fyzika dnes naozaj takto pôsobí, pretože minimálne od čias Einsteina odporujú jej zistenia našim vžitým intuitívnym predstavám. A M-teória, ktorá za základné stavebné kamene vesmíru považuje vibrujúce vlákna – struny, patrí k jej etalónom. Nedokážem v krátkosti priblížiť Hawkingov myšlienkový pochod ôsmimi kapitolami, no v zásade vychádzal zo známeho princípu neurčitosti a z Feynmanových súm cez histórie aplikoval túto teóriu na podmienky v ranom vesmíre, keď mal kvantovú veľkosť, z čoho pre ďalší vývoj vyplýva predstava multivesmíru, teda mnohých možných histórií vesmíru – dôležité je, že „vtedy“ sa aj čas správal ako priestor, takže otázka, čo sa stalo pred začiatkom vesmíru už nie je podstatná... Kvantové fluktuácie dávajú spontánne vzniknúť vesmírom z ničoho, nuž a my obývame jeden z nich, jemne vyladený práve pre nás, no nie preto, žeby to bolo dielo pozorného Dizajnéra-Boha, ale preto, že ten náš vesmír je jeden v množstve možností a realizoval sa práve takto, aby umožnil aj nás. Hawking v súhre s predchádzajúcimi dielami mnohé zistenia zopakoval, iné formulačne zintenzívnil – tu obhajuje dosť kontroverzný silný antropický princíp (predtým pracoval so slabou verziou), a vlastne paradoxne, pretože je bližší skôr teistickým kozmologickým výkladom. No vyhovuje aj jeho argumentácii, lenže tá argumentácia nie je finalizovaná, M-teória je ešte stále teóriou, takže my, čo o nej vieme z vedecko-populárnej literatúry, k nej môžeme pristúpiť rovnako ako k iným názorovým modelom. To sa však už dostávame za hranice vzdelávania do sféry postojov a o nich zas píšu iné knihy...
