Vyhľadávanie
Knihy a osudy
Poznám jeden antikvariát. Dnu, na policiach, nájdete súborné vydania, prvotlače, unikátne kúsky, vychytávky. Vonku, v kartónových škatuliach alebo len tak na kamennej obrube pod výkladom, mokne alebo sa na slnku praží plebs. Nie je mi však celkom jasný dôvod a najmä spôsob tejto kategorizácie. Okrem matematických príručiek a poučení o marxizme - leninizme som tu už našiel neľútostným počasím trpieť Dvoch divochov Setona Watsona alebo niekoľko desiatok titulov tzv. „malé řady“ vydavateľstva Odeon s menami, ako Jean-Paul, Erskine Caldwell, Mamin-Sibiriak... Občas sa tam ocitnú aj českí či slovenskí klasici, najčastejšie takto dosluhujú autori historických románov. Našiel som tam však už aj Janka Jesenského. Cestou k pokladni s kôpkou kníh si kladiem otázku: Prečo? Brožovaná väzba? To neplatí v prípade Setona Watsona ani českých historických románov. Početné reedície? Ich dôvodom je predsa obvykle enormný záujem. Príliš veľký náklad? Dostatočný počet výtlačkov v knižniciach alebo mimoriadna kvalita knihárskeho spracovania, čo vytrvalo odoláva zubu času, a tak sa aj po vyše päťdesiatich rokoch zachovalo neúctivo veľké množstvo exemplárov? Neviem, v danej chvíli nehľadám odpoveď. Zachraňujem, kupujem, beriem. Až potom, neskôr pri čítaní, budem premýšľať o možnej ceste knihy pod výklad antikvariátu. Bola majetkom exekútormi na ulicu vysťahovaného intelektuála či naopak necitlivého chamtivého dediča premieňajúceho všetko na peniažky? Mohla doputovať aj zo zrušenej pobočky sídliskovej knižnice. Možno ju sem dovliekla nahnevaná manželka, ktorú už knihy vytláčali z bytu, a nemala si kam sadnúť... Osudy sú osudy a knižky sú knižky. V istom okamihu sa spolu stretli. Niekedy nevedno, či bol zaujímavejší osud pôvodného vlastníka knihy ako jej obsah. Pohľad na moknúce knižky v daždi je však rozhodne veľmi smutný. Ešteže som mal čosi v peňaženke. Mimochodom, kupujúcim knižky ,,iba“ z chodníka tu nevenujú extra pozornosť. Osudom dobrých kníh by však mala byť hrdosť.
Miloš Ferko
