Vyhľadávanie
Vojnu, ktorú rozpútalo Rusko v Ukrajine, takmer nikto nečakal. Ženy, deti, starší prechádzajúci hranice s pár vecami, ktoré si narýchlo zbalili, ale ani ľudia, ktorí im na Slovensku pomáhajú. Keď ide o život, knihy sú bokom. Ale časom začnú chýbať. Nielen ako terapia.
S ukrajinským susedom sa na Slovensku predtým akosi nepočítalo. Chýbajú knihy ukrajinských autorov aj knihy v ukrajinčine – pre deti, dospievajúcich, dospelých. Uvedomili si to mnohí ľudia, ktorí pomáhajú ukrajinským utečencom, kníhkupectvá, knižnice aj vydavatelia.
Knihy pomáhajú
Jedným z prvých bol Vladimír Michal, zakladateľ kníhkupectva a vydavateľstva Artforum a podpredseda Zväzu vydavateľov a kníhkupcov Slovenska (ZVKS), ktorý s nasadením svojej rodiny a známych aj s podporou ZVKS v prvej polovici marca zabezpečil dovoz tisíc kusov detských kníh z Ukrajiny na Slovensko.
Knihy pre deti od 3 do 12 rokov nakúpené zo ľvovského vydavateľstva Stary Lev rozdelili do 13 kníhkupectiev, kde boli pre Ukrajincov hľadajúcich útočisko na Slovensku a pre ľudí, ktorí im poskytujú pomoc, zadarmo. Rozchytali sa za pár hodín.
Misia, ktorej cieľom bol dovoz knižiek pre ukrajinské deti a zároveň podpora ukrajinských kolegov vydavateľov, medzitým pokračovala. Na druhej zásielke kníh, päťkrát väčšej, už pracovala aj nezisková organizácia Artfora a ďalší ľudia a organizácie. Tlačiareň Dóša zadarmo vytlačila záložky s dvojjazyčným textom, bratislavské gymnázium C. S. Lewisa poskytlo priestor a dobrovoľníkov na rozdeľovanie a balenie kníh, slovenská ambasáda v Užhorode, kam sa premiestnila po evakuácii z Kyjeva, logistickú a dopravnú podporu.
„Prvá tretina kníh z druhej zásielky je už dnes, prvého apríla, rozdaná, ostatné knihy prídu budúci týždeň,“ informoval začiatkom apríla Vladimír Michal s tým, že záujem o tieto knižky hlásia ďalší Ukrajinci, organizácie, knižnice, ľudia starajúci sa o utečencov.
Má jasno v tom, prečo do toho investuje toľko času a energie: „Knihy vydané a vytlačené na Ukrajine sú kúskom domova, ktorý prišiel v prvom rade za deťmi, ale prináša aj pocit bezpečia, prenáša sa do iných svetov, spája. Knihy totiž pomáhajú, zbližujú, vzdelávajú.“
Dvojjazyčné rozprávky
Podobne to vníma aj Milica Matejková z vydavateľstva Buvik, ktoré v polovici marca vydalo pre ukrajinské deti dve dvojjazyčné rozprávkové skladačky „ako prvý dotyk so slovenčinou a zároveň privítanie rozprávkou v rodnom jazyku“. Ide o dve ľudové rozprávky Rukavička a Kačička, krivá nožička v preklade Mariána Hevešiho. Texty v ukrajinčine poskytol Ivan Jackanin. „Vydať knihu je časovo náročné, preto sme sa rozhodli pre rýchle riešenie – trojlisty na kvalitnom papieri, ktoré nám promptne zalomil grafický dizajnér Mojmír Zmija a za priateľskú cenu vytlačila Kníhtlač Gerthofer. Použili sme rozprávky z našich kníh, ku ktorým sme mali ilustrácie Oľgy Bajusovej a Vlasty Baránkovej,“ upresnila Milica Matejková.
Rozprávky z vlastných zdrojov vydali v náklade dvetisíc kusov a venovali ich mestským častiam v Bratislave, ktoré ich distribuovali ukrajinským deťom do škôl, škôlok, komunitných centier a ubytovacích zariadení. V priebehu týždňa sa rozobrali.
„Ak sa nám podarí získať dotáciu, radi by sme vo vydávaní trojlistov pokračovali a ponúkli ich ukrajinským deťom aj v iných mestách a obciach Slovenska,“ dodala Milica Matejková.
Knihy pre knižnice
Na to, čo sa deje a ťažko sa na to hľadajú slová, zareagovali aj viaceré knižnice po celom Slovensku. Niektoré vyhlásili výzvy na darovanie kníh v ukrajinčine.
Jednou z prvých bola Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene. „Ozval sa nám ukrajinský spisovateľ na Slovensku Ivan Jackanin, člen Ukrajinských a s rusínskych spisovateľov na Slovensku, a v krátkom čase prišiel do knižnice balík kníh a časopisov v ukrajinčine. Balík obsahoval približne 120 kníh v ukrajinčine pre deti a dospelých a 60 časopisov pre deti,“ informovala Zlatica Brodnianska z Krajskej knižnice Ľ. Štúra vo Zvolene. Jednotlivci darovali niekoľko kníh. Časť daru zostáva vo fonde knižnice.
V Mestskej knižnici v Bratislave bol ohlas na výzvu skromnejší. „Do daru sme dostali pár kníh od jednotlivcov – vydavateľov, ktorí ich získali na zahraničných knižných festivaloch a o čosi viac kníh od ukrajinskej školy v Bratislave. Podarilo sa nám získať knihy v ukrajinskom jazyku z vydavateľstva Stary lev a Artfora, ktoré ich priviezlo v spolupráci so ZVKS,“ uviedla Natália Zajačiková z Mestskej knižnice v Bratislave.
Niektoré z knižníc, ktoré oslovila Knižná revue, majú vo svojom fonde len niekoľko kníh v ukrajinčine, čo pri rastúcom dopyte nemusí stačiť. Aj preto oceňujú iniciatívu Artfora na dovoz kníh priamo z Ukrajiny. Viaceré knižnice sa zároveň zapojili do projektu s kníhkupectvom Martinus s názvom Deti potrebujú knihy. Kúpte – pošlite – darujte, v rámci ktorého možno darovať konkrétnej knižnici obrázkové knihy pre deti.
V oáze medzi knihami
Aj v Knižnici pre mládež mesta Košice majú knihy v ukrajinčine vďaka knižným darom od Artfora a od jednotlivcov. „Máme ich k dispozícii pre návštevníkov a čitateľov v centrálnej pobočke – LitPark a v ďalších dvoch menších pobočkách. Samozrejme, nie je ich toľko, koľko by sme chceli, a prevažne sú určené mládeži a deťom,“ uviedla Viera Ristvejová z košickej knižnice.
Knihy v ukrajinčine podľa nej nie je možné zatiaľ nakúpiť. Záujem o ne však rastie. „Najmä v Kulturparku, kde funguje aj centrálna zbierka pre Ukrajinu, nás v čoraz väčšom počte navštevujú deti ukrajinských dobrovoľníčok. Trávia u nás voľný čas, kým ich mamky pomáhajú pri triedení a expedícii humanitárnej pomoci. Už máme aj takých, ktorí sa chcú stať riadnymi čitateľmi a knihy si požičiavať,“ dodala Viera Ristvejová.
Pomoc napadnutej krajine, jej obyvateľom a spoluúčasť môžu mať rôzne formy. Malokarpatská knižnica v Pezinku pripravila výstavu ukrajinskej maliarky a ilustrátorky Oksany Paliy, ktorá vytvorila aj dielo Útek pre marcovú obálku Knižnej revue. Predajnú výstavu v priestoroch knižnice otvorili 4. marca výtvarníci Ľudovít Hološka a Rudolf Sikora. „Počas vernisáže, ktorá pritiahla veľa návštevníkov, sa predala viac ako polovica vystavovaných diel. Výťažok z osobitnej zbierky na pomoc Ukrajine sme po vernisáži zaslali na účet Človeka v ohrození,“ informovala riaditeľka knižnice Daniela Tóthová.
Po začiatku vojny na Ukrajine aj v tejto knižnici začali hľadať možnosti, ako kúpiť knihy v ukrajinčine, keďže dovtedy nemali v tomto jazyku ani jednu a len zopár v ruštine. Vďaka iniciatíve Artfora a projektu Martinusu teraz požičiavajú pár detských kníh v ukrajinčine a obrázkové knižky v slovenčine. Ukrajinskí utečenci „zároveň môžu v knižnici využívať internet a hračky v oddelení pre deti, chystáme dielničky pre najmenšie deti“.
V Krajskej knižnici v Žiline, ktorá sa takisto zapojila do projektu Martinusu, majú v ukrajinčine len niekoľko kníh. „Zatiaľ sme urobili výber detských obrázkových kníh z fondu našej knižnice a poskytli sme ich Campu Žilina, ktorý ubytováva ľudí z Ukrajiny. Poskytli sme im aj omaľovanky, pastelky, farebné papiere, lepidlá. V spolupráci s NTS organizujeme Mierovú kvapku krvi,“ uviedla Katarína Šušoliaková.
Aj na učenie sa slovenčiny
Niektoré knižnice upozorňujú, že rastie záujem o knižky, ktoré pomôžu pri učení sa slovenčiny. „Ukrajinské mamičky majú záujem aj o slovenské detské knihy kvôli naučeniu sa jazyka,“ uviedla Daniela Tóthová z Malokarpatskej knižnice.
„Ak sa zamyslíme nad tým, že tieto deti budú navštevovať naše školy, zrejme bude z ich strany rásť záujem o knihy v slovenčine a angličtine,“ dodala aj Viera Ristvejová z Knižnice pre mládež mesta Košice.
Natália Zajačiková z Mestskej knižnice v Bratislave vníma pomerne veľký záujem nielen o detské knihy v ukrajinčine, ale aj o literatúru pre dospelých, ktorú sa im zatiaľ nepodarilo zohnať. Ale posilňujú aj ponuku učebníc slovenčiny.
Nesplatený dlh
Aká je to krajina, ktorá teraz poskytuje susedom útočisko? Čo o nich vie? A čo o nej vedia susedia, ktorí s týmto príchodom za dramatických okolností nerátali? Na čo budú spomínať, keď sa raz vrátia do svojich domovov, ktoré nebudú vyzerať, ako keď odchádzali, a ktoré, ako sa nazdávali, opúšťali na pár týždňov? Čo budú čítať, ak sa rozhodnú, že sa nevrátia?
Vladimír Michal chce v dovoze kníh z Ukrajiny pokračovať, časom aj na obchodnej báze. „Ukrajinské knihy, nielen detské, by sa stali súčasťou bežnej ponuky kníhkupectiev. To sa dá v mierových časoch, teraz nie.“
Knihy, ktoré teraz nakúpia u Starého leva, rozdávajú na Slovensku zadarmo. „A kým budeme mať ukrajinským vydavateľom čím zaplatiť, dovtedy to budeme robiť. Prvých tisíc kníh zaplatilo ZVKS. Členovia združenia sa môžu v prebiehajúcej zbierke na tejto sume podieľať. Náklady na druhú várku zaplatíme aspoň čiastočne z dobrovoľných príspevkov návštevníkov kníhkupectiev a ľudí, ktorí prispejú na účet neziskovej organizácie Art-fórum pre literatúru,“ uviedol Vladimír Michal. (Art-fórum pre literatúru, n.o. číslo účtu: SK26 1100 0000 0029 2985 9913, TATRSKBX)
V hre je aj vytlačenie ukrajinských kníh na Slovensku. Vladimír Michal pracuje aj na tejto možnosti: „Niektorí vydavatelia to zvažujú. Tu je možnosť spolupráce s českými, prípadne poľskými vydavateľmi. Takto vytlačené knihy sa dajú kvôli väčšiemu repertoáru aj vymieňať a to je ďalšia výrazná pomoc Ukrajincom v rámci nášho stredoeurópskeho priestoru.“
Foto: Vďaka kníhkupectvám Artforum Bratislava a Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši, ako aj sponzorom doputovali knihy, ktoré boli napísané a vytlačené pre ukrajinské deti, ku svojim čitateľom do rekreačného zariadenia SHMÚ. (Archív Vladimíra Michala)
