Knižná kultúra a knižný trh

Slovensko sa oddávna pýši svojou knižnou kultúrou. Naše vydavateľstvá vydávajú nádherné a nápadité knihy, ktoré oceňujú a obdivujú aj v zahraničí. Máme napríklad nové unikátne sedemzväzkové vydanie Tisíc a jedna noc, či geniálne preložené a ilustrované Danteho Peklo. Nevznikli za rok, ani za dva. Prekladatelia na nich robili desaťročia a vyhrali sa s každým slovom, každou čiarkou, v precíznej práci nezaostávali ani redaktori, ilustrátori a ostatní tvorcovia kníh. Prirodzene, takto sa nepristupuje k prekladom populárnej literatúry. Avšak ,,odfláknuť“ by sa nemali, práve tie číta tá časť populácie, ktorej jazykovú kultúru by sme mali zvyšovať. Zle preložených, nezredeigovaných či zle zredigovaných kníh pribúda. A tak si prečítame, že k dvom ženám pri stole si prisadla tretia do páru, ľudia vytínali kamenné stĺpy, Veľkonočný ostrov štátoprávnym usporiadaním patrí k Chile, a to nehovorím o prechodníkových konštrukciách či skrížených väzbách. Nezazlievam chyby prekladateľom, tí ich po sebe ťažko nájdu. Keďže poznajú originál, pri korekcii svojho prekladu chyby jednoducho prehliadnu. Aj ten najlepší prekladateľ potrebuje redaktora. Viem, pod akým časovým tlakom sú prekladatelia, viem, aká je konkurencia na knižnom trhu, viem, že termíny sa musia dodržiavať, viem, že knihy sa musia predávať, viem, že všetko stojí peniaze, ale... Knižná kultúra by nemala upúšťať od jazykovej. Znižovaním jazykovej úrovne sa znižuje aj úroveň knižnej kultúry. Škoda, že sa naďalej šetrí najviac na redakčnej úprave textov. Ak však napokon predsa len svitnú nové svetlé časy a budú peniaze na precízne spracovanie textov, možno už nebude komu peniaze ponúknuť. Dobrí redaktori nerastú na strome, tých treba vychovať. A kto ich vychová? Tí, čo pracujú vo vydavateľstvách, na to nemajú čas, a externisti dôvod.

Margita Bíziková