Koľko treba slov?

Posledná kniha Pavla Vilikovského Z nočníčka dotiahla myšlienkovú hutnosť jeho prózy do maxima. 

V jednom rozhovore sa Pavel Vilikovský priznal, že nie je spisovateľom na široko koncipované príbehy s mnohými postavami a rozvetveným dejom. Niežeby mal niečo proti takému typu epiky, ale jemu to jednoducho nesedí, preto sa uspokojí s menšími útvarmi, kde rozprávanie nejde do šírky, ale viac mieri do hĺbky.

Bodku za týmto tvrdením dala jeho posledná kniha Z nočníčka, ktorá myšlienkovú hutnosť jeho prózy dotiahla do maxima. Nijaký dej, opisy, postavy, len myšlienky. Pri všetkej skepse a vážnosti je Vilikovský aj hravý. A často sa pohrá práve so slovenčinou. Starší spisovatelia už nespávajú najlepšie, a tak je dobré mať po ruke zápisník, kam by si poznačili myšlienky, ktoré v tej tme prilietajú. Ale starší páni mávajú aj problémy s prostatou, prečo potom  nenazvať ten zápisník nočníčkom, aby tam bol odkaz aj na prvotný význam toho slova? Túto útlu ale peknú knižku dotvoril spolu s autorom textov známy výtvarník Miroslav Cipár. Ide o nápad, s ktorým prišlo pred šiestimi rokmi vydavateľstvo Petrus, keď spojilo do jednej knihy dvoch iných umelcov: Tomáša Janovica a Dušana Polakoviča (Dvaja v jednom, 2015). 

 

Neoháňali sa národom

Výtvarníci v týchto dvoch knihách majú rôzny rukopis, ale spisovatelia vykresľujú ľudí a ich spolužitie podobne. Poznali sa, priatelili sa, rozprávali sa a na mnohé veci mali podobný názor. Boli príslušníkmi jedného národa, neoháňali sa tým, prijali to, nezatvárali oči pred tým, čo videli okolo seba, ale vedeli ich privrieť, poznali slabosti svojich spoluobčanov, no vedeli, že bez chyby nie je nikto, ani tí, čo nepatria k ich kmeňu.

Stručnosť vo vyjadrovaní uprednostňovali obaja. Vilikovského Psa na ceste okomentoval Janovic takto: „Nová kniha Pavla Vilikovského je živý dôkaz, že čím jednoduchšie hovoríme hlboké myšlienky, tým sú hlbšie.“

Boli skoro rovesníci, dospelosť prežili v režime, v ktorom bola irónia profylaxiou zdravého rozumu a do nových časov demokracie dospeli vo veku, keď je skepsa potrebná na to, aby sme od samého nadšenia neprestali rozmýšľať.

Na časy minulé si Vilikovský spomenul takto: „Jožo bol zo všetkých prítomných najprítomnejší“. „Neodolal výzve informačného veku. A stal sa informátorom. Polície.“ Janovic dodáva: „Pri čítaní našich dejín. Ohnutá chrbtica? >íťazný oblúk“. „Po dvoch totalitách. Aj slová prevracajú kabáty.“

Hoci Vilikovský myslí individuálne, niekedy to vníma aj národne: „Je ťažké žiť na Slovensku, keď ste nezažili nijakú krivdu.“ Janovic to vidí podobne, ale všeobecne: „Sen všetkých utláčaných? Aj my si raz slobodne poutláčame.“ A Vilikovský nezabudol ani na svoje české korene: „Spoza bratskej hranice. Hymna českých bezdomovcov: Kde domov můj ...“

Nová doba priniesla nové možnosti a nové pokušenia. Podľa Vilikovského sa veľmi rozšírila „Závistida“ a ľudia reagovali rôzne: „Jediný režim, ktorý uznával, bol pitný.“ „Nevedel narátať do päť, ale od milióna vyššie mu to šlo ako po masle.“ Janovic: „Zmier sa s tým, že som ťa okradol. A môžeme sa zmieriť.“ „Aká sprenevera. Nespreneveril som sa tradícii.“ „Kto nezatĺka je tĺk.“

 

Diagnóza v stručnosti

Aj pre stav nášho verejného života vedia určiť diagnózu niekoľkými slovami. Vilikovský: „Neviditeľná ruka trhu priam bije do očí, len jej nevidíme na prsty.“ „Ani sme sa nenazdali a naša šťastná budúcnosť je už minulosťou.“ Janovic: „Cestu k demokracii sme rýchlo urazili.“ „Hlas ľudu, hlas boží. A keď ľud dosiahne svoje, začne božekať.“ Niekedy si určia diagnózu len medzi sebou. Janovic: „Pri káve s Paľom Vilikovským. Bol som u lekára. Povedal mi diagnózu vvv (vo vašom veku).“ 

Na záver niečo zo slovenčiny. Vilikovský: „Dostál už dostal, aj Dosedel už dosedel, iba Doležal ďalej leží a robí hanbu svojmu menu.“ Janovic: „Vie, komu vyhovie. A takto si hovie.“ A je tam ešte veľa ďalších pekných myšlienok.

 

František Hruška (1944)

Literárny historik a prekladateľ. Pôsobil na univerzitách v Neapole, Ríme a Moskve, ale aj na slovenskom veľvyslanectve v Ríme. Sústavne spolupracoval s Katedrou romanistiky na FiF UK v Bratislave, ktorú viac rokov viedol. Venuje sa talianskej literatúre, dejinám a kultúre.

 

Pavel Vilikovský, Miroslav Cipár: Z nočníčka

Bratislava: Petrus, 2022