Konferencia Hviezdoslav v interpretáciách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave

Literárne informačné centrum, Klub nezávislých spisovateľov a Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave usporiadali dňa 9. júna 2009 v zasadacích priestoroch Filozofickej fakulty UK v Bratislave vedeckú konferenciu Hviezdoslav v interpretáciách. Podujatie sa konalo pri príležitosti 160. výročia narodenia básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Konferenciu otvorila vedúca Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UK Zuzana Kákošová. Úvodné slová predniesli básnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg Ján Zambor a riaditeľ Literárneho informačného centra a literárny vedec Alexander Halvoník, ktorý povedal: „Literárne informačné centrum sa stalo spoluorganizátorom tejto konferencie najmä preto, že sme presvedčení, že v literatúre neexistujú staré veci. Predovšetkým Hviezdoslav je paradigmou slovenskej literatúry, ktorá vyjaví svoju životnosť, povedzme po sto rokoch, len interpretovaním, ktoré však musí byť rovnako životné. Na Hviezdoslavovom osude, rovnako titanskom ako je osud jeho diela, je vždy čo interpretovať. Pre mňa je fenomén Hviezdoslav predovšetkým príbehom dlhej osamotenosti, ktorý má začiatok i koniec v osamelosti samej, prekračujúcej dokonca i hranice života. Je to fenomén, ktorý vstúpil do slovenského života v časoch takpovediac existenčných, v časoch, keď Slováci mali veľmi málo a aj to išli stratiť. Išlo vtedy takpovediac o krk. Vo všeobecnej depresii však nestačili len heslá a pekné idey. Bolo treba poctivo zapracovať a mať pritom okrem poctivých úmyslov aj poctivé myslenie.“

 

Účastníci konferencie

S referátmi vystúpili Ladislav Šimon, Monika Kekeliaková, Anna Valcerová, Ján Zambor, Andrea Rubaninská, Ján Gbúr, Barbara Suchoň-Chmiel – Rafal Majerek, Radoslav Passia, Marián Andričík, Ján Buzássy, Jozef Čertík, Ján Gavura, Dana Kršáková a Daniel Hevier. Popoludní sa uskutočnila tlačová konferencia. Ján Zambor okrem iného konštatoval, že vedecká konferencia bola zameraná na literárnovedné predstavenie významných lyrických básní Pavla Országha Hviezdoslava v samostatných interpretáciách. Hviezdoslavova lyrika patrí medzi najživšie súčasti jeho diela, ale už dlhšie obdobie nebola odborne reflektovaná. Interpreti sa sústredili na priblíženie tých autorových básní, ktoré majú univerzálnu platnosť a prihovárajú sa aj dnešnému príjemcovi. Išlo im o vecnú fundovanú reflexiu na úrovni súčasnej literárnej vedy a súčasného myslenia. Do diskusií o básnikovi sa usilovali prispieť serióznym poznávaním jeho lyrického diela. Ján Zambor ďalej uviedol, že „konkrétna podoba programu konferencie vznikla na základe návrhov jednotlivých prihlásených. Výber básní v podstate pokryl hodnotovo najdôležitejšie polohy Hviezdoslavovej lyriky. Možno z neho usúdiť, že účastníci vidia aktuálne hodnoty Hviezdoslavovej tvorby najmä v jeho lyrike kozmickej či metafyzickej, žalmickej, rodinnej, prírodnej, existenciálnej a v lyrike neohrozene nastoľujúcej problematiku vzťahu básnika k meštiackej spoločnosti. Najväčšiu interpretačnú pozornosť vzbudili básne z autorovej knihy z neskorého obdobia Stesky. O aktívnu účasť na konferencii prejavili záujem znalci poézie rozličných generácií, medzi ktorými nechýbajú básnici.“

Konferencia bola jedným z najvýznamnejších podujatí v rámci hviezdoslavovského roka. Podporilo ju aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Projekt konferencie a pripravovaného zborníka, ktorý vydá LIC v septembri tohto roka, v našich podmienkach nemá paralelu. Texty, ktoré na podujatí odzneli, sa stanú podkladom kolektívnej komentovanej hviezdoslavovskej antológie, ktorá bude spĺňať aj funkciu kultivovaného návodu na čítanie básnikovej lyriky a bude sa dať využiť i v školskej praxi.

 Zvukové záznamy príspevkov konferencie

 Papierový zborník