Vyhľadávanie
Korene indického písomníctva
Frankfurtský knižný veľtrh ako vyvrcholenie svetovej ročnej knižnej produkcie dosiahol číselné rekordy aj na svojom 58. ročníku (od 4. do 8. októbra) tak počtom návštevníkov, vystavovateľov, ako aj vystavených kníh. Dal tým jasný signál, že knižný priemysel je stále na vzostupe – knihy sa vydávajú a predávajú. Vyše 7000 vystavovateľov zo 100 krajín navzájom nadviazalo dialóg, v ktorom spolu s komerčnými záujmami presadzovali kultúru svojej krajiny. Témy dialógov určujú predovšetkým zamerania kníh, ktoré naozaj pokrývajú všetky ľudské aktivity – od filatelie, cez filozofiu, astrológiu až po celkom prekvapujúce záujmy na voľné chvíle. Dominantnými témami dialógov v programových fórach však bolo vzdelávanie a zachovanie multikultúrnosti vo svete. Na túto tému bola napasovaná aj prezentácia čestného hosťa Frankfurtského knižného veľtrhu – Indie. Krajina s vyše miliardou obyvateľov, ktorá hovorí 24 oficiálnymi jazykmi, môže byť príkladom pre zjednocujúcu sa Európu na zachovanie kultúrnej diverzifikácie. India sa vrátila do Frankfurtu ako čestný hosť po 20 rokoch. Jej dvadsaťročná bilancia v knižnej kultúre je podľa zastúpenia na veľtrhu aj podľa propagačných materiálov veľmi pozitívna. Pred dvadsiatimi rokmi India vykazovala 30-percentnú negramotnosť, v súčasnosti nulovú. V Indii produkuje 80 tisíc titulov ročne 12 tisíc vydavateľov, vo Frankfurte sa predstavilo 150 z nich. Pri príležitosti veľtrhu bolo preložených 55 diel indických autorov do nemčiny. Hlavným zámerom expozície čestného hosťa bolo ukázať Indiu nie ako exotickú krajinu, ale ako mnohokultúrnu krajinu súčasnosti s bohatými tradíciami vyrastajúcimi z viacerých civilizačných koreňov. Výstavnému priestoru dominovali štyri veľké kamenné dosky s ukážkami starého písma bráhmí, ktoré sa v Indii používa približne od 5. storočia pred n. l. a dalo základ ďalším písmam dodnes používaným na jej území. Najstaršie záznamy tohto písma sa zachovali na kamenných doskách v Girnare s nápismi kráľa Ašóka (272 – 232 pred n. l.). Práve repliky týchto dosiek boli jediným výtvarným objektom celej expozície. Na ne nadväzovali ukážky ďalších písiem vyvinutých z bráhmí, návštevníci si ich mohli pozrieť v sklených vitrínach a prečítať si k nim podrobný výklad. Bengálske, kašmírske, kmérske, malajské, tamilské, tibetské a ďalšie písma dodnes tvoria základ 40 moderných jazykov, všetky vznikli pred naším letopočtom. Až v takomto kontexte si uvedomíme, aké je naše písomníctvo mladé, o vyše poltisícročia mladšie. India ako krajina dneška sa teda predstavila prostredníctvom základného kameňa svojej civilizácie – písmom a písomníctvom. Hoci sa jej podarilo vypovedať o sebe veľa, ešte viac sa jej podarilo vzbudiť záujem o ňu, o jej kultúru, históriu i súčasnosť. Budúci rok bude tento priestor patriť Katalánsku a roku 2008 Turecku. Rozhodnutie o udelení Nobelovej ceny za literatúru tureckému prozaikovi Orhanovi Pamukovi, ktoré prišlo až po skončení veľtrhu, len potvrdilo predvídavosť organizátorov veľtrhu.
Počas veľtrhu sa udeľovalo už tradične viacero literárnych cien. Najprestížnejšiu nemeckú literárnu cenu Román roka si odniesla frankfurtská rodáčka Katharina Hacker (nar. 1967) za Die Habenichtse (Nemanice). Vo svojom diele obnažuje vyprázdnenosť citových vzťahov a pokúša sa hľadať odpovedať na otázku, či môže byť človek šťastný vo svete poznačenom takými tragédiami, aké sa stali 11. septembra 2001 či počas vojnovým konfliktom na Blízkom východe.
Premiéru malo udeľovanie Veľkej ceny pre východoeurópsku literatúru, ktorú vlani vyhlásili vo Frankfurte rakúske vydavateľstvo Wieser, Bank Austria Creditanstalt a KulturKontakt Austria. Veľkú cenu dotovanú 7 500 eurami si odniesla bulharská autorka Theodora Dimova za román Matka. Autorke prišla zablahoželať do Frankfurtu aj bulharská ministerka kultúry. O druhé miesto sa podelili Anna Zonová z Českej republiky (román Za trest a za odmenu) a Rumun Florin Lazarescu (román Náš zvláštny spravodajca). K cene okrem finančnej odmeny patrí, že diela prvých troch ocenených budú preložené do nemčiny a budúci rok vyjdú v edícii Zwei vydavateľstva Wieser. Medzi ďalšími desiatimi finalistami Veľkej ceny pre východoeurópsku literatúru sa umiestnil aj náš Márius Kopcsay, týmto autorom poskytnú vyhlasovatelia súťaže mesačné tvorivé štipendium vo Viedni.
Produkciu vyše šesťsto knižných titulov z 50 slovenských vydavateľstiev prezentovalo Literárne informačné centrum v národnej expozícii. Po vlaňajšej skúsenosti aj tento rok pripravilo LIC sprievodné literárne akcie mimo národného stánku, v prezentačných priestoroch výstaviska, ktoré sú na exponovaných miestach. Výhodou týchto priestorov je, že na programoch sa pristavia aj náhodne okoloidúci návštevníci, dozvedia sa o nich z veľtrhového katalógu aj z programových letákov, návštevníci si môžu počas celého veľtrhu vybrať z takmer 3000 prezentácií. Vo Fórum Fiction and Non-fiction predpoludním 5. októbra čítali ukážky zo svojich diel básnik Marián HATALA a prozaička Daniela KAPITÁŇOVÁ. Autorov uviedla stručnou charakteristikou ich tvorby a krátkym rozhovorom vedúca oddelenia zahraničných aktivít LIC Daniela HUMAJOVÁ. Popoludní vystúpili vo Fórum Dialog prozaička a esejistka Etela FARKAŠOVÁ, prozaik Márius KOPCSAY a prozaik a scenárista Jozef PUŠKÁŠ, program moderoval nemecký prekladateľ Mirko KRAETSCH. Treba oceniť, že prezentácia našich autorov v zahraničí dosahuje čoraz lepšiu úroveň. Pri príležitosti Frankfurtského knižného veľtrhu vydalo LIC každému účinkujúcemu autorovi graficky veľmi pekne upravenú krátku dvojjazyčnú (nemecko-anglickú) monografiu s bio-bibliografiou a ukážkou z tvorby.
Pred vystúpením slovenských autorov redaktorka chemnitzkého vydavateľstva Comma.edition Katja Barthel predstavila najnovšie preklady slovenskej literatúry v nemčine, ktoré vyšli v tomto vydavateľstve v útlej Slowakische Anthologie s podporou SLOLIA. Dielko obsahuje prozaické a básnické diela ôsmich autorov mladšej generácie (M. Kompaníková, M. Hvorecký, N. Ružičková, Balla, K. Kucbelová, P. Rankov, A. Hablák a J. Beňová) v prekladoch Andrey Koch-Reynolds, Mirka Kraetscha, Angely Repka a Ľubice Somolayovej .
Popoludní 5. októbra navštívili národný stánok Slovenska aj vzácni hostia – člen Európskej komisie Ján FIGEĽ a prezident Európskeho združenia vydavateľov Jonas MODIG. Ján FIGEĽ si so záujmom prezrel najnovšiu produkciu našich vydavateľstiev a zastavil sa pri paneli s prezentáciou tvorby Ladislava Hanusa, ktorú LIC pripravilo pri príležitosti storočnice autora, výročia UNESCO. Počas neformálneho stretnutia s našimi vydavateľmi hovoril Ján Figeľ o problematike autorských práv a nevyhol sa ani otázkam DPH na knihy.
V sobotu popoludní na Fóre detskej literatúry sprevádzalo prezentáciu knižky pre deti od Jána ULIČIANSKEHO Kocúr na kolieskových korčuliach usilovné miaukanie. Autor a prekladateľ Mirko KRAETSCH prečítali zaujímavé ukážky o Kocúrovi a Červenej šiltovke. Ako už z názvov tušíte, sú to nové, veľmi originálne spracovania známych rozprávok. A veruže ich deti vo Frankfurte ocenili: pozorne počúvali, s nadšením sa zapojili do debaty o zvieratkách aj do výtvarnej dielne, ktorú viedol ilustrátor knižky Miloš KOPTÁK, a so zaujatím vyfarbovali masky kocúra podľa vlastnej fantázie. Vyvrcholením úspešného podujatia bolo mačacie minidivadlo: deti postupne vystupovali s vyfarbenými maskami na pódium, pomenovali si ich a porozprávali o svojich domácich mačacích miláčikoch a ako sa o ne starajú. Na záver mal Miloš Kopták oceniť tri najnápaditejšie masky a veru nemal to ľahké. Napokon však určil troch víťazov, ktorým Ján Uličiansky odovzdal svoju knižku spolu s detským obrázkovým slovensko-nemeckým slovníkom.
– báb, dh –
