Bratislava: Veda, 2019
Trianon, to nie je len príbeh veľkej politiky a otázka národného oslobodenia, či naopak, najväčšej národnej krivdy.
Azda ešte väčšmi sú to mikropríbehy tisícov obyvateľov, ktorí sa razom ocitli v novom štáte na východ či na juh od hranice, ktorú nakreslili diplomatickí predstavitelia.
Jedným z najzaujímavejších prípadov vyrovnávania sa so vzniknutou situáciou je, ako dokazuje najnovšia kniha Ondreja Ficeriho, Potrianonské Košice.
Mesto, ktoré bolo jedným z pilierov maďarského národného naratívu, mesto, v srdci ktorého je dodnes pochovaný František II. Rákoci, sa na základe Trianonskej zmluvy stalo súčasťou ČSR.
Ako konštatuje Ficeri, slovenské a české elity nehľadali v Košiciach mýtický naratív, úplne im postačoval ten pragmatický – mesto bolo strategickým politickým aj hospodárskym centrom.
Maďarská etnicita obyvateľstva bola len mementom krutej predvojnovej maďarizácie.
Ale aký bol skutočný charakter mesta v danom období?
A môže vôbec mesto, či lepšie povedané, obyvateľov mesta naozaj spájať kolektívny charakter?
Na tieto, ale i mnohé iné, odpovedá titul mladého historika, ktorého poctivý výskum prameňov a aplikácia moderných metodologických východísk umožňuje právom označiť dielo za výbornú historickú knihu.
Mimochodom, všimlo si to aj predstavenstvo Literárneho fondu, ktorý Ficerimu udelil Cenu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2019 v kategórii spoločenské a humanitné vedy.