Mať šesťdesiatku bolo kedysi stresujúce. Niečo ako prah staroby, otvárajúce sa dvere, za ktorými vás už čakajú iba choroby, ubúdanie síl, strata záujmu o život.
 
Dosť sa pri tejto predstave smejem. Dnes – ak by vám ktosi či čosi nepripomenul ubiehajúci vek – by ste možno o svojej šesťdesiatke v tom vášnivom víre života ani nevedeli. Napokon, stalo sa to aj mne. Moju šesťdesiatku zdarne prehliadli všetky literárne organizácie – vďaka čomu si pripadám stále mladá. A zase sa len usmievam nad predstavou, ako sa cítia tí jubilujúci šesťdesiatnici starí.

Ondrej, keďže ťa poznám a viem, čo si zač, mám tušenie, že ten fantómový pocit staroby hrozí aj tebe. Nič si z toho nerob. Šesťdesiatka je začiatok, do ktorého vstupuješ s batohom skúseností. Pravdupovediac, môžeš z neho vyhodiť pár zbytočností: starosti o veci, na ktoré prestávaš mať vplyv. O osoby, ktoré sa ocitli za tvojím kruhom. O udalosti, ktoré ťa natoľko vyčerpali, že sa cítiš prázdny. Avšak to prázdno je zároveň dobrým znamením. Máš v sebe miesto pre všetko nové. Pre nové aforizmy, novú poéziu, nové glosy. Novú silu pre uskutočnenie tvojho životného sna – celovečerného filmu o tvojom dobrom priateľovi Jožkovi Urbanovi.

V šesťdesiatke sa robia veci inak ako v dvadsiatke, tridsiatke, štyridsiatke či päťdesiatke.  Rozvážnejšie, s väčšou zodpovednosťou, ale ešte stále s tou  istou veľkou naliehavosťou. Presne toto potrebujeme aj pri našich spoločných aktivitách v literárnom združení Pars Artem, ktoré sme naštartovali v roku 2016. Sám vieš, koľko sily nás stálo spustiť také projekty, ako napríklad knihy pre deti z rómskych komunít či medzinárodný putovný festival poézie alebo cezhraničné stretnutie poľských, českých a slovenských literátov Beskydské objatie. Ako sme hľadali podporu pre tieto projekty, spočiatku ich ťahali za svoje vlastné peniaze, až kým sme nenašli tých, ktorí sa aspoň zamysleli nad našou literárnou snahou a neuškŕňali sa nad nami ako nad utopistickými bláznami.

Dokázal si toho doteraz veľa. Vydal si pár skvelých kníh, na facebooku si sa stal kráľom bonmotov a aforizmov, prešiel si mnohé cesty za svojimi literárnymi snami. No neboj sa, po šesťdesiatke ťa to bude čakať stále, ba ešte ti aj naložia – veď vieš, vždy najviac nakladajú tomu somárovi, čo najviac ťahá.

Ako šesťdesiatnik by si mal však chytiť rozum do hrsti a povedať si: nie som len taký hocijaký (p)level. A venovať svoj čas aj svoju životnú energiu len tomu, čo má naozaj zmysel.
 
Zuzana Kuglerová