Krátka cesta do krajiny otázok

Eva Sussová & Anna Höglundová: Všetci - sa - pýtajú prečo

Preklad: Katarína Motyková

Uloža: Knižná dielňa, 2020

 

Prečo má ten chlapec v červenej teplákovej súprave na tvári zádumčivý výraz dospelého skeptika? Je balvan, o ktorý sa chlapec opiera, náhrobkom? Kto ho vztýčil na štrkovej pláži? Kde sa tu, medzi sivými kamienkami pláže, nabral Sokrates? Prečo má vznešený antický filozof krabie telo? 

Keby som knihu s takýmto záhadným obrázkom na obale uzrel v kníhkupectve, vyloženú medzi desiatkami iných kníh, premohla by ma zvedavosť – istotne by som ju otvoril. Knihu však otváram ďaleko od najbližšieho mesta, na lavičke vedľa drevenice na Uloži. Do rúk mi ju vložil obyvateľ drevenice, vydavateľ Erik Groch.

Na kameni, o ktorý sa chlapec v červenom úbore opiera, je zlatý nápis: Všetci – sa – pýtajú prečo. Nuž otváram a pýtam sa: Prečo sa japonský chlapec v parku uprostred veľkomesta stretá s prepelicou, ktorá má namiesto vtáčej hlavy tvár Kierkegaarda? Je ten potkan pod lampou naozaj Heidegger? Prečo múdra sova Hannah Arendtová o probléme zla premýšľa na halúzke vyschnutého stromu?  Keby sa Martin Buber prevtelil, bol by naozaj psom? Prečo chce kapor Sartre vyliezť zo zamrznutého rybníka? Viem vcelku pochopiť, že Simone Weilová sa šplhá na borovicu nad akýmsi severským jazerom. Prečo sa však premenila na veveričku? Samozrejme, nepopieram, že Simonine oči za silnými dioptriami pôsobia tak trochu ako vypúlené očká veveričky.

Autorkou obrazov je Eva Sussová, autorkou textu Anna Höglundová. Text pozostáva z citátov filozofiek a filozofov a jednoduchých komentárov autorky. Vyše desať filozofických osobností nám v dielku kladie desať základných ľudských otázok: Smrť, vedomie, zlo, láska, bezútešnosť, Boh, bytie, utrpenie, slobodná vôľa, rovnosť ľudí. Výber zodpovedá téme. Sú tu zastúpení zväčša existencialistickí filozofi.

Obrazy, citáty i autorský komentár vedú rozhovor. Kladú otázky, no nedávajú odpovede. Ponúknu iba náznak stopy, poodhalia začiatok cestičky, po ktorej sa budeme musieť vybrať sami. Určité otázky vyvolá i výber použitých výrokov či priradenie jednotlivých filozofov k téme. Prečo autorky k otázke Boha priradili práve antickú filozofku Hypatiu? V závere k jej menu pripísali komentár: „Hypatia neverila v Boha ani v nijakú inú vyššiu moc, verila vede.“ Skutočnosť, že Hypatia bola poprednou filozofkou neoplatonizmu, je predsa všeobecne známa. Nasledovala učenie Plotina. Plotinos všetky formy bytia odvodzoval z jednotného božského základu. Prečo radšej túto úlohu nezverili Camusovi či Sartrovi? Tí existenciu Boha naozaj popierali? Kierkegaard, Weilová či Buber by, naopak, mohli predstavovať opačný postoj. I tieto, azda nechcene vyvolané, otázky sú však plodné. Kniha je totiž iba vstupnou bránou, malou ochutnávkou myslenia tých, ktorí si základné ľudské otázky kládli dávno pred nami. Je na nás, aby sme podanú ruku prijali a zoznámili sa s bohatstvom tých myšlienok v samotnom ich zdroji.

Skôr než začneme čítať, už samotný názov knihy v nás provokuje otázku: „Naozaj sa všetci pýtajú prečo?“ Nevypudili sme, pre pokoj duše, z našich myslí práve túto otázku? Je úplne nepraktická. Nikto na ňu nikdy nenájde uspokojivú odpoveď. Načo sa zaoberať úvahami, ktoré nevedú k výsledku použiteľnému pre všetkých? Dnes sa nepýtame prečo. Pýtame sa ako. Zhromažďujeme dáta. Pomáhajú nám produkovať konkrétne, užitočné veci, ženú vpred náš vedecko-technický pokrok.

Otázku prečo sme vyzliekli spolu s detskými šatami ako nepoužiteľný odev naivity. Azda preto je kniha primárne určená deťom. Nie je však určená iba im, je určená všetkým tým, ktorí tušia, že práve otázku prečo potrebujeme v sebe chrániť. Inak by sme zradili človeka a začali by sme sa hrozivo podobať biologickým počítačom. Veď človek nemôže zostať otvorený nekonečnému tajomstvu bytia inak, iba v otvorených otázkach. Autorky nám knihou ponúkajú jedinečný podklad pre hlboký ľudský rozhovor. Rozhovor rodičov a detí, dospelých, ktorí v sebe nezradili tú prvotnú detskú otázku, a detí, ktoré si ju kladú s celou závažnosťou dospelých.

                                                                                                  

 

Daniel Pastirčák (1959)

Teológ, básnik, spisovateľ, esejista, knižný ilustrátor, autor celého radu kníh. Je kazateľom Cirkvi bratskej v Bratislave. Zborník jeho esejí V tieni mŕtveho Boha vyšiel v LIC v roku 2016.