Krst červenou ružou

Tradičný literárno-hudobný večer nazvaný Feldekovci vo V-klube sa dňa 2. marca 2020 niesol v znamení veršov Valentína Balašu. Moderátor podujatia Ľubomír Feldek predstavil knihu Si palác, kde chcem byť doma s podtitulom Balassi Bálint – Valentín Balaša a jeho magický kruh, ktorú prebásnil v spolupráci s Árpádom Tőzsérom. Literárno-historické údaje týkajúce sa renesančného obdobia v rámci zaujímavej diskusie priebežne dopĺňala Eva Tkáčiková. Príjemným spestrením bolo vystúpenie hudobnej skupiny KafeBand.

Bálint Balassi, maďarský renesančný básnik a barón z Ďarmôt a Modrého Kameňa, obchodník, vojak, protiturecký bojovník, písal básne po maďarsky, slovensky a po turecky. Vytvoril originálnu maďarskú renesančnú poéziu, ktorú obohatil novými veršovými formami. Okrem poézie sa venoval aj dramatickej tvorbe.

V roku 1949 literárny vedec Ján Mišianik náhodne objavil vo viedenskej Národnej knižnici Fanchaliho kódex, v ktorom sa popri Balassiho maďarských básňach vyskytlo aj osem anonymných básní napísaných v renesančnej podobe bohemizovanej slovenčiny. Básne z jazykového hľadiska potvrdzujú vplyv slovenského kultúrneho prostredia, v textoch sa zjavujú všetky znaky kultúrnej západnej slovenčiny, nachádzajú sa v nich dokonca aj početné hláskoslovné a tvaroslovné stredoslovakizmy. Piesne majú rozsah od 6 po 25 strof. Využívajú monologické vyjadrovacie formy, približujúce sa milostným lamentom, ktoré sú príznačné pre lyriku hoci texty neboli podpísané, ich formálna aj obsahová stránka, tematizácia dvorskej lásky naznačujú podobnosť s Balassiovým rukopisom. Napriek tomu alebo práve preto, že sa jeho autorstvo nepotvrdilo, boli básne podnetom pre ich preklad a prebásnenie. Knihu, ktorá na dvojstranách so zrkadlovým prekladom prináša slovensko-maďarské znenie renesančných básní, s ilustráciami Kataríny Vavrovej na záver večera červenou ružou pokrstil vzácny hosť profesor Pavel Traubner.