Britský autor Andy Stanton adresuje svoje rozprávky o pánovi Gumovi detskému čitateľovi, ale ohromnú radosť pripravia aj dospelým. Najmä tí, ktorí sa neberú príliš vážne, ocenia absurdný humor a slušnú dávku cynizmu. Pán Gum a zázračné kamienky je v poradí štvrtou knihou zo série o nevšednom antihrdinovi.

V obci Spitá Lehota okrem zlomyseľného Pána Guma žije aj jeho charakterový protiklad, dievčatko Polly. Jedného dňa vyhrabe veľký pes Džeky staré vrecúško s dvoma neobyčajnými kamienkami. Pre Polly sa kamienky stávajú čímsi ako rozprávkovými červenými topánkami pre Andersenovu Karen. Očarená ich krásou si postupne začína uvedomovať temnú moc bieleho a ružového kryštálu, zvlášť, keď sa o ne začína zaujímať aj mocibažný Pán Gum a jeho poskok, mäsiar Vilo Viliam Tretí. Kamienky Polly lákajú do opusteného mlyna, kde ich podľa starej legendy stvoril Nicholas de Žmurkoláč potom, ako mu blesk zabil ženu a syna. Zo žiaľu sa otočil na zlú stranu a kamienkami sa rozhodol podpáliť Spitú Lehotu. Plán mu nevyšiel, ale ako v knihe opakuje Stará mama, „minulosť sa opakuje, minulosť sa opakuje, …“ Kniha vyžaruje podobné kúzlo ako spomínané kamienky. Samozrejme, v pozitívnom svetle. Jej humor vás pobaví, príbeh pohltí a slovné hry prekvapia. Keď už si myslíte, že nič nové sa nedá vymyslieť, zo stromu vyjde pripitá Stará mama, medovník s elektrickými svalmi prehryzie črevá, ktorými Polly zviazal mäsiar Vilo, alebo sa udejú ďalšie, dokonale do seba zapadajúce absurdnosti. Stantonov text je plný slobody (často hraničiacej až s voľným prúdom vedomia), vyhýba sa moralizovaniu a udržuje si rýchly spád a napätie.

Hoci rozprávka môže na prvý „pohľad“ pôsobiť až príliš nekonvenčne a mnohí by jej istotne vytkli nedostatok „múdrych“ posolstiev, Stanton nezabudol na hlavný zákon literatúry pre deti. Polly je po celý čas verná silám dobra, aj keď sa i ona dostáva pred morálnu dilemu. Nakoniec, ako sa patrí, vyhráva dobro nad zlom. Skutočným víťazom knihy je však jej jedinečný a  nákazlivý humor.