Kultivovaný realizmus

Nestor slovenskej prózy jubiluje. Stálica slovenskej prózy Milan Zelinka najnovšími poviedkami zo svojej poslednej zbierky formálne ani tematicky asi nikoho zo svojich čitateľov neprekvapil, ale ani nesklamal.  

Do literatúry vstupoval časopisecky v druhej polovici 60. rokov. Od toho času sa s jeho prózami, zväčša zbierkami poviedok, novelami i menšími románmi môžu čitatelia stretávať až dodnes.

Narodil sa 22. marca 1942 v Igrame. Maturoval na JSŠ v Trnave. Chcel študovať spev, ale pre chorobu hrdla sa mu jeho sen nesplnil. Dlhé roky pracoval v telekomunikáciách. Opustil západné Slovensko a väčšinu života prežil v Humennom, kde žije dodnes. 

Knižne debutoval poetologicky i tematicky rôznorodými prózami, ktoré zaradil do zbierky Dych (1972). Je autorom zhruba dvadsiatich kníh (zbierky poviedok, novely, romány a eseje). V roku 2008 získal za knižku Teta Anula Cenu Anasoft litera.

Zelinkova tvorba bola spočiatku ovplyvnená experimentálnymi tendenciami charakterizujúcimi časť tvorby mladých autorov v slovenskej próze 60. rokov. Paralelne sa však už v tomto období v jeho písaní výraznejšie prejavoval prirodzený príklon k realizmu, ktorý u neho neskôr prevládol a dominuje v jeho tvorbe až dodnes.

V opozícii s úsilím viacerých slovenských prozaikov, stvárňujúcich v 70. rokoch hrdinov socialistickej práce, vytvoril „svojho pracujúceho hrdinu“, ktorý mal aj autobiografické črty, postavu mechanika telefónnych ústrední, ktorý s politickým ideálom nemal nič spoločné. Jeho postavy často charakterizovala zvýšená emocionalita.

Zelinkova tvorba obsahuje autobiografické prvky, ktoré autor neustále variuje. Jeho texty treba vnímať v komplexnosti, pretože motivicky i prostredníctvom postáv, ktoré prechádzajú z textu do textu, sú vnútorne prepojené.

Poviedky zaradené do jeho zbierky Neblahé skutočnosti sú poetologicky i námetovo výsostne realistické. Dominantným princípom próz v zbierke je spomienkové rozprávanie.

Knižka je rozdelená do troch častí. Ťažko povedať, aké kritériá volil Milan Zelinka pri zaraďovaní jednotlivých próz do týchto častí. Prostredie, v ktorom sa príbehy odohrávajú (západné a východné Slovensko), sa opakuje. Vždy je však dôležitejší osobnostný aspekt, pohľad rozprávača, ktorý má autobiografický charakter, než regionálna atmosféra. Do určitej miery sa mení len časový horizont, v druhej a tretej časti sa nachádzajú aj rozprávania z obdobia po roku 1989 a niekoľko próz tak trochu okrajovo tematizuje aj absolútnu kovidovú súčasnosť. Ani tieto prózy však neobsahujú dobovú problematickosť, v popredí je stále konkrétny jednoduchý človek.

Väčšina jeho próz má charakter spomienky, časovo sú situované do obdobia „hlbokého socializmu“. Politikum je v nich prítomné, ale dominantnú úlohu nemá. Centrom Zelinkovej pozornosti je človek, ktorý občas podlieha tlakom dobovej atmosféry, deformáciám v etickej rovine. Zelinka však rozpráva aj o ľudských radostiach. Motívy zbierania húb a rybárčenia.

Jeho prózy sú vyrozprávané s dôrazom na dejovú jednoduchosť. Sú to jednopríbehové útvary, pričom autor občas zdôrazňuje pointu, inokedy práve ju stlmuje. Psychologicky sú postavy charakterizované vo vzťahu k situácii, o ktorej rozprávač hovorí.

Zelinkov rozprávačský štýl v minulosti do určitej miery poznačila zvýraznená emocionalita.  V jeho najnovších prózach táto vlastnosť chýba. Zelinkove mužské postavy mali neraz komunikačné problémy, najmä vo vzťahu k ženám. Akási neschopnosť mužského protagonistu reagovať na podnety citového charakteru voči obdivovanej žene sa v jeho najnovších prózach vyskytuje už len sporadicky.  Čo však v jeho pohľade na svet zostalo, je jemný humor, ktorý neraz prebleskne jeho rozprávaním.

Najnovšia zbierka Milana Zelinku Neblahé skúsenosti je dôkazom, že kultivovaný realizmus ešte v slovenskej próze žije. Verím, že aj táto azda „bilančná“ zbierka skúseného a úspešného autora si nájde svojho čitateľa.

 

 

Ladislav Čúzy (1950)

Literárny vedec. Na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK v Bratislave viedol semináre zamerané na naturizmus a lyrizovanú prózu, katolícku modernu a dejiny slovenskej literatúry 20. storočia. Venuje sa aj problematike dejín slovenskej literatúry 19. storočia

 

Milan Zelinka: Neblahé skutočnosti

Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2021