Nikdy som pri oceáne nežila, a  tak som čakala, že tu bude všetko iné. Boli tu tie isté cudzokrajné rastliny, aké som vídavala v záhradách a škôlkach u nás v zálive – lantana, popínavé rastliny, pavinič a  kapucínka. …rozhodla som sa, že si založím záhradu… chcem mať od každého pokoj a  chcem, aby ma obklopovali len kvety. Kytička, napevno zviazaná stuhou, bola biela ako nevesta, no lupeňmi šepkala skôr modlitby a  pravdy o opustenom srdci. Poslušnosť nezaručuje, že dostanete, čo vám sľúbili. No a teraz som si zrazu uvedomila, že chcem byť kvetinárkou. Vošla som medzi záhony, ľahla si na zem a  splynula s  kvetmi. Našla som lipu, ktorá symbolizuje manželskú lásku,… „Bývalý zásobník na vodu. Prerobil som ho na byt. Chceš sa pozrieť dnu?“ „Budem hladná.“ „Viem,“ zasmial sa. „Čo čítaš?“ „Gertrudu Steinovú.“ Pokrútila som hlavou, nikdy som o nej nepočula. „Poetka. Poznáš Ruža je ruža je ruža je ruža?“ Elizabeth vzala kuchynský nôž a prerezala ľaliu na dve polovice. Lupene sa rozsypali po stole. Zranila som všetkých ľudí, ktorí sa kedy vyskytli v mojom živote,… Toto je esencia debutu Vanessy Diffenbaughovej Reč kvetov (Ikar). Vyštudovala tvorivé písanie na univerzite v  Stanforde. Jej hrdinka Viktória mi pripomína moju Cecíliu z knihy A Boh stvoril muža… (VSSS). Tak ako sú kurzy nechtového dizajnu alebo kurzy predlžovania vlasov, existujú aj kurzy tvorivého písania. Niekedy sa mi zdá, že každá druhá žena je nechtová dizajnérka a odborníčky na predlžovanie vlasov sa tiež akosi začínajú množiť. Na tých, čo sa tlačia do kurzov tvorivého písania, zazerám. Lebo konkurencia. Avšak Jozef Heriban mi na túto moju nočnú moru povedal: „Dobrí spisovatelia si nekonkurujú, dobrí spisovatelia sa navzájom uznávajú.“ :-)