Koncom júna sa v Účelovom zariadení Ministerstva kultúry na Bielej ulici v Bratislave uskutočnilo neformálne a priateľské stretnutie pozvaných francúzskych vydavateľov s prítomnými slovenskými spisovateľmi a predstaviteľmi domovskej literárnej scény. Dôvod tohto uvoľneného kultúrneho dialógu bol významný – uskutočnil sa pri príležitosti  prezentácie slovenskej literatúry na medzinárodnom knižnom veľtrhu Livre Paris od 15. do 18. marca 2019.
 
Svet sa otvára a svet sa prepája. Lenže platí to vo všetkých sférach rovnako? Pri podrobnejšom pohľade na umenie zisťujeme, že nie je médium ako médium. Hudba, tanec či maľba majú významnú výhodu internacionálneho jazyka, ale literatúra – tá už vyžaduje preklad. Keď sa podarí vydanie slovenského autora v zahraničí, je to dôvod na malú oslavu. Uspel, vzbudil záujem, podarilo sa mu prekonať hranice, ktoré majú v prípade knižného trhu akési robustnejšie základy.
           
Pozvané mesto
Na jednom z najprestížnejších knižných veľtrhov dostane Bratislava jagavú pečiatku „la ville invitée“ – pozvané mesto. Literárne informačné centrum spolupracuje na príprave tejto prezentácie s francúzskymi partnermi – Bureau international de l’édition française (BIEF), Centre national du livre (CNL) a Reedexpo. Francúzsku návštevu v Bratislave otvoril riaditeľ Francúzskeho inštitútu v Bratislave Jean-Pierre Jarjanette, ktorý zúčastnených zasvätil do špecifík francúzskeho literárneho trhu, v ktorom možno literatúru vnímať z dvoch uhlov pohľadu. Na jednej strane ide o nositeľa duchovného, intelektuálneho, estetického a myšlienkového rozvoja. Kniha ako zrkadlo spoločnosti, zrkadlo nás samých, vysoké umenie. Na druhej strane je knižný reťazec zdrojom pracovných príležitostí s nezanedbateľným podielom na hrubom domácom produkte. O činnosti Centre National du Livre – francúzskeho ekvivalentu LIC – informoval Simon Vialle, vedúci zahraničného oddelenia CNL. Inštitúcia je v krajine dôležitou súčasťou funkčného literárneho prostredia, spadá priamo pod ministerstvo kultúry a aktívne podporuje všetky zložky knižného sveta od vydavateľov cez autorov a kníhkupcov až po knižnice a podujatia. Pole jej pôsobnosti je široké a vďaka štedrej finančnej dotácii od štátu má možnosť aktívne zveľaďovať všetky prvky knižného sveta. O dotácie z CNL môžu požiadať aj slovenskí vydavatelia či prekladatelia.

Stretnutie na Bielej sa nieslo v príjemnej, otvorenej a priateľskej atmosfére. Pracovný stôl zaplnili rôznorodé slovenské pôvodné tituly. Vstúpiť dovnútra znamenalo ochotu komunikovať a zvedavosť dozvedieť sa viac o domácich podmienkach knižného toku. Predstavitelia francúzskych vydavateľstiev ochotne diskutovali s prítomnými slovenskými spisovateľmi, medzi ktorými nechýbal napríklad Michal Hvorecký, Ondrej Štefánik, Pavel Vilikovský, Dušan Dušek, ale aj Ivana Dobrakovová, Daniel Hevier, Alexandra Salmela, Márius Kopcsay, Jana Juráňová a ďalší. K dispozícii mali nielen samotné výtlačky kníh, ale aj prehľadný katalóg vybraných domácich titulov.
 
Objavovanie slovenského knižného trhu
Vydavateľ Olivier Desmettre z Éditions Do mi prezradil, aké nadšenie v ňom vzbudzujú zahraničné tituly. Samotný výber prirovnal k mystickej ceste. Zo slovenských autorov plánuje vydať Ballovo dielo V mene otca, ale aj knihu Jany Juráňovej Žila som s Hviezdoslavom, pri čítaní ktorej mal zimomriavky – dobré znamenie, že má knihu vydať aj vo Francúzsku. Napriek tomu, že sám inklinuje skôr k absurdnému humoru a krátkym útvarom, nie je tento vydavateľ z Bordeaux žánrovo vyhranený, a keď ho niečo skutočne zaujme, nekladie si zábrany.

Rovnako multižánrová je aj ďalšia z pozvaných vydavateľov či vydavateliek, Claire do Serro z Éditions Robert Laffont. V edícii Pavillons predstavuje to najlepšie zo svetovej prekladovej literatúry a jej cieľom je ohúriť, zabaviť, provokovať, informovať a meniť nielen literárny svet. Vydavateľ Gilles Nadeau zase pokračuje v odkaze svojho otca Mauricea Nadeaua, ktorý patril k objaviteľom mnohých výrazných literárnych talentov a okrem iných vydal iniciačné diela Davida Rousseta, Georgesa Pereca či Michela Houellebecqua.

Na neformálnom stretnutí sa zúčastnili aj ďalší francúzski vydavatelia, ktorých spájala predovšetkým zvedavosť a chuť objavovať slovenský knižný trh. To, ktoré knihy nakoniec skončia v ich hľadáčiku, je zatiaľ otázne. Podobné medzinárodné stretnutia však majú veľký význam a presah nielen pre slovenské, ale aj zahraničné umelecké prostredie. Ich cieľom je spájanie a vzájomné porozumenie – snaha ukázať, že aj u nás sa vydávajú kvalitné tituly, ktoré majú schopnosť zaujať nielen domáceho, ale aj medzinárodného čitateľa.
 
Diana Mašlejová