Lahôdka s prísľubom

Výber z poézie Janka Kráľa ako pocta jeho dvojstoročnici je ďalší záslužný čin prekladateľa Johna Minahana vo vzťahu k poznaniu slovenskej literatúry v zahraničí.

V bezmála dvestoročných dejinách knižných prekladov slovenskej poézie do angličtiny naša romantická poézia nikdy nepredstavovala hlavný prúd záujmu prekladateľov a počet preložených textov je pomerne skromný – obmedzuje sa na antológie a jednu samostatnú publikáciu, Bottovu Smrť Jánošíkovu v neúplnom preklade Ivana Kramorisa –, pričom doposiaľ najnovšie preklady úryvkov z poézie Sládkoviča a Chalupku pochádzajú z Cincurovej antológie An Anthology of Slovak Literature z r. 1976.

Dobrou príležitosťou na samostatné vydania bývajú zvyčajne významné výročia a inak to nebolo ani pri dvoch publikáciách prinášajúcich anglické preklady Janka Kráľa. Tou prvou bol útly výber z jeho tvorby obsahujúci básne Jarná pieseň, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko a Zverbovaný v preklade Jaroslava Vajdu, ktorý s predslovom Milana Rúfusa vyšiel v r. 1972 vo vydavateľstve Tatran pri príležitosti 150. výročia básnikovho narodenia. Ako poctu ku Kráľovej dvojstoročnici možno vnímať vlaňajšie vydanie výberu z jeho tvorby v Literárnom informačnom centre samostatne v slovenčine aj v angličtine. Pod oboma titulmi je podpísaný nedávny nositeľ Ceny P. O. Hviezdoslava a dlhoročný prekladateľ slovenskej poézie do angličtiny John Minahane.

V rozhodnutí vydavateľstva nevydať jednu knihu dvojjazyčne, ako to bolo napríklad pri Hviedoslavových Krvavých sonetoch, takisto v preklade Johna Minahana, ale ako dve samostatné publikácie, možno badať pragmatický zámer vyplývajúci z rozdielnych cieľových skupín čitateľov. Kým slovenský výber poslúži aj výlučne domácim príjemcom, od jeho anglickej verzie by sa právom dala očakávať ambícia presadiť sa v zahraničí, toto je však už úloha príslušných inštitúcií a ich možnosti dostať knihu do distribučných sietí.

 

Reprezentatívny výber

Že je o čo stáť, naznačuje už úvodná Minahanova zasvätená štúdia, v ktorej sa venuje Kráľovmu životu s jeho peripetiami i jeho tvorbe, a to tak jej originálnym čítaním (za všetky spomeňme jeho pôsobivú interpretáciu básne Janko), ako aj zasadením do širšieho európskeho kontextu ­(tu sú zasa zaujímavé najmä byronovské paralely) či polemikou s recepciou Kráľovej poézie v našom literárnom priestore. Hoci výber sám osebe nie je rozsiahly, môžeme ho pokojne nazvať reprezentatívnym jednak v zmysle pokrytia jednotlivých fáz básnikovej tvorby, jednak jej podôb. Zostavovateľ preň zvolil výstižný názov, akcentujúci tak vnútorný stav básnikovej duše, ako aj ladenie jeho poézie. Dominuje, prirodzene, Kráľova baladická poloha, výber však neobchádza ani menej známe básne so sociálnym akcentom, ako napríklad Remeselník. Otvára ho jedna z Kráľových prvých uverejnených básní Zverbovaný a uzatvára úryvok z poslednej významnejšej básne Šahy. Vhodným a žiadaným doplnkom je kalendárium Kráľovho života a diela.

Svoju kompetenciu zvládnuť nástrahy prekladu viazaného verša na úrovni Minahane už dokázal nielen vyššie spomínaným pretlmočením Krvavých sonetov, ale aj prekladmi Novomeského, Rúfusa, Heviera či ďalších autorov. Dobre si poradil s nástrahami jazyka z raných čias spisovnej slovenčiny a nestalo sa mu napríklad to, čo Vajdovi pri preklade básne Zverbovaný, keď si pomýlil husárov s pastiermi husí. Menšie posuny v porovnaní s originálom alebo väčšiu explicitnosť výrazu v niektorých prípadoch možno pripísať na vrub skôr nevyhnutnosti vyrovnať sa s tvarovými požiadavkami – rovnoslabičnosťou a potrebou rýmu. Minahane totiž musel prijať také rozhodnutie na úrovni veršového systému, ktoré by dostatočne zachovávalo romantický ráz Kráľovej poézie a zároveň nepôsobilo cudzorodo na cieľového čitateľa. Na dominantný Vajdov ponechávajúci princíp, ktorý sa prejavoval, okrem iného, preberaním pôvodných vlastných mien a iných reálií, reaguje Minahane vo svojom preklade aktualizačným princípom, ktorý uplatňuje na všetkých rovinách textu. Kým Vajda pri úsilí zachovať Kráľov dvanásťslabičný verš s trochejskou tendenciou naráža na limity angličtiny v nedostatku ženských rýmov, preto ich alternuje s mužskými, Minahane si včas uvedomil, že tento postup by bol neproduktívny, preto použil trinásťslabičný verš s voľnejším rytmickým usporiadaním, pohyblivejšou dierézou a výlučne mužským zakončením. Vzhľadom na to, že tradícia sylabického verša v anglickej literatúre sa na rozdiel od slovenskej nedovoláva romantizmu a už vôbec nie folklórnych koreňov, ale je skôr umelým výtvorom modernistických básnikov, možno tento Minahanov postup len privítať. Trinásťslabičný verš pritom poskytuje prekladateľovi komfortný priestor, v ktorom síce nemusí zápasiť so sémantickou hustotou, ako to býva pri preklade anglickej poézie do slovenčiny, na druhej strane je tu hrozba tzv. „vypchávok“, ktoré môžu znižovať dynamiku výpovede, zvlášť ak sa vzďaľujú sémantickému poľu originálu. Aj v tomto Minahane pristupuje k originálu citlivo a s mierou.

 

V súčasnej čítavej angličtine

Podobne ako pri preklade Hviezdoslavových Krvavých sonetov, aj pri Kráľovi Minahane volí súčasnú, čítavú angličtinu zbavenú akýchkoľvek archaizačných tendencií. Zároveň treba uznať, že hľadanie ekvivalentov k takým špecifickým výrazom či spojeniam ako „vicišpán“, „voliari“ či „sedieť za pecou“ sa celkom bez posunov a konotačných divergencií niekedy nezaobíde.  Vzhľadom na jazykové zvláštnosti je pochopiteľná aj redukcia častých Kráľových deminutív, keďže pri ich mechanickom prevzatí by asi anglickí čitatelia dvíhali obočie.

Preklad výberu z poézie Janka Kráľa je ďalší záslužný čin Johna Minahana vo vzťahu k poznaniu slovenskej literatúry v zahraničí. Súčasne sa žiada spýtať, či možno jeho vyjadrenie z úvodu „[m]usím však zdôrazniť, že súčasný výber je ešte len začiatkom a v žiadnom prípade neobsahuje všetko z básnikovho najlepšieho diela“ čítať aj inak ako prísľub.

 

Marián Andričík (1964)

Vyštudoval slovenčinu a angličtinu na FiF UK v Bratislave. Je vysokoškolský učiteľ na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Z angličtiny preložil takmer 40 knižných titulov. Výskumne sa venuje najmä teórii umeleckého prekladu a textom piesní.

 

Janko Kráľ: Narodil som sa pre nepokoj

Vybral, zostavil a úvodnú esej napísal John Minahane

Preklad eseje: Silvia Ruppeldtová

Ilustrácie: Palo Bálik

Bratislava: LIC, 2022

 

Janko Kráľ: I Was Not Born for Quiet

Vybral, zostavil, preložil a úvodnú esej napísal John Minahane

Ilustrácie: Palo Bálik

Bratislava: LIC, 2022

 

Mystifikačné ilustrácie v knihách Janka Kráľa Narodil som sa pre nepokoj / I was not Born for Quiet vytvoril Palo Bálik.

 

 

  • Lahôdka s prísľubom - 0