Vyhľadávanie
Nina Veselá-Cohen, Mária Rišková: Milan Veselý – Plocha a priestor v dizajne
Bratislava: Slovart, 2020
Mnohé výstavy, knihy, divadelné a filmové plagáty nesú nezameniteľný rukopis Milana Veselého (1939 – 2015). Konečne o jeho diele vyšla monografia, ktorá bohato zachytáva nielen jeho tvorbu, ale aj vývoj slovenského grafického dizajnu.
Knižný výber toho najlepšieho z diela Milana Veselého uzrel svetlo sveta na konci roka 2019, päť rokov po jeho smrti. Monografia má názov Plocha a priestor v dizajne. Na jej tvorbe sa zúčastnil rad významných autorov: dcéra výtvarníka, grafička Nina Veselá-Cohen, riaditeľka Slovenského centra dizajnu Mária Rišková či kunsthistorik Bohumír Bachratý. O práci Milana Veselého pre Múzeum Židovskej kultúry napísal jeho riaditeľ Pavol Mešťan. Pár slov pridal filmový režisér Dušan Hanák. Všetci boli blízkymi spolupracovníkmi či priateľmi Milana Veselého. Monografia je pestrým sumárom celej Veselého tvorby. Okrem jeho výtvarných aktivít je popretkávaná aj obrazmi z detstva a rodinného života. Na vyše štyristo stranách tak získame prehľad o žánrovej mnohorakosti prác výtvarníka, ktorá nám doslova vyrazí dych.
Ilustrácie verneoviek
Máte doma v knižnici knihy ako Dvadsaťtisíc míľ pod morom, Päť týždňov na balóne, 800 míľ po Amazone, či Cesta okolo sveta za osemdesiat dní od spisovateľa Julesa Verna? Verneovky začali na Slovensku vychádzať v edícii Mladé letá začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Postupne ich vyšlo tridsaťštyri a ich nezabudnuteľný grafický dizajn a ilustrácie vytvoril Milan Veselý. Pri ich tvorbe sa inšpiroval dielami Verneových súčasníkov, francúzskych kresliarov Édouarda Riou a Henri de Montaut. Milan Veselý k nim povedal: ,,Pre Mladé letá som robil veľa grafických úprav knižiek. Veľa som v tom období vystavoval a pripravoval som výstavu na zaujímavú tému v Kanade s názvom Svet vynálezov. Robil som tam nosnú, vstupnú časť – koláž z verneovských diel. Bola tam predstavená konfrontácia verneovských fantázií s reálnym životom. Pri tejto príležitosti ma vydavateľstvo oslovilo, či by som nechcel ilustrovať všetky pripravované verneovské knižky. Na začiatku sme sa bavili iba o niektorých. Skončilo to napokon tak, že som ich ilustroval tridsaťštyri. Niekedy aj tri knižky za jeden rok.“ (s. 75) Spolupráca s vydavateľstvom trvala až do roku 1991.
Hra písmen
Veselý však neilustroval len romány Julesa Verna. Boli to desiatky kníh pre rôzne slovenské vydavateľstvá, pre ktoré pripravil grafický dizajn. V monografii sa nachádza výber z nich: Tisíc a jeden vtip od Jána L. Kalinu (Obzor, 1969), Žena pri okne Helfrieda Schreitera (Smena, 1977), Nebezpečné roky Dacie Marainiovej (Slov. spisovateľ, 1965). Vytvoril grafický dizajn edície Eva a edície Štafeta pre vydavateľstvo Smena (70. a 80. roky). Podieľal sa napríklad aj na vizuálnom prevedení kníh režiséra Dušana Hanáka Záznamy a odkazy (Petrus, 2006) a 3 scenáre (Lika Klub, 2008). Graficky výnimočná je kniha Tomáša Janovica Od ucha k (d)uchu (Tatran, 1987), ktorá je „príkladom kompozičnej hry a skladby písmen, slov, viet a ich zalomenia na stránke aj dvojstránke.“ (B. Bachratý, s. 47)
Priestor a plocha
Samostatnou a možno aj najväčšou kapitolou v diele Milana Veselého je práca pre rôzne výstavy. Jeho návrhy na výtvarno-priestorové riešenia boli invenčné a moderné. Mal cit pre tento typ umeleckej práce a pomerne rýchlo sa v oblasti etabloval. Na prvých výstavách participoval ako mladý, ešte len devätnásťročný. Podieľal sa na riešení niektorých častí výstavnej grafiky a typografie pre svetovú výstavu Expo ´58 v Bruseli. Účasť Československa na tomto podujatí patrila k najväčším úspechom krajiny v dejinách Expa. Pavilón získal najvyššiu cenu Zlatá hviezda a ďalších trinásť významných ocenení. Ocenený tu bol aj film Karla Zemana podľa románu Julesa Verna Vynález skazy.
Medzinárodná súťažná prehliadka umeleckých ilustrácií detských kníh Bienále ilustrácií v Bratislave (BIB) je jednou z najstarších a najprestížnejších akcií tohto druhu. Diváci ju mohli prvýkrát navštíviť v roku 1967. Mladý výtvarník Milan Veselý vtedy vyhral súťaž na plagát a obálku katalógu a keďže prejavil veľký talent a profesionalitu, spolupracoval s BIB aj v ďalších rokoch. Motív štylizovaného jablka potom obmieňal počas viacerých ročníkov.
V sedemdesiatych rokoch bol Milan Veselý autorom pútačov a priestorových objektov mnohých výstav, nielen v oblasti kultúry, ale aj priemyslu a poľnohospodárstva. Vytvoril výtvarné riešenia k výstavám Agrokomplex, Incheba či Interšport, výstave odievania, doplnkov a bytového textilu Trenčín mesto módy a postupne sa stal jedným z najlepších a najžiadanejších tvorcov výtvarných riešení. Medzi najvýznamnejšie patrila napríklad nová expozícia v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici, ktorá v roku 2005 získala Európsku cenu za dizajn.
Divadlá a film
Pri listovaní knihou a jej bohatou obrazovou časťou si uvedomíme, aká žánrovo pestrá bola dramatická tvorba na divadelných doskách počas minulých desaťročí. Milan Veselý tvoril plagáty pre SND, ale aj menšie či malé divadlá. Keď Milan Lasica a Július Satinský hrali v Divadle na Korze, ako napríklad Večer pre dvoch, vymyslel výtvarnú podobu plagátov týchto titulov. Najviac ich však vytvoril pre Divadlo Astorka Korzo ´90, kde pôsobila jeho manželka, herečka Zita Furková. Na mnohých sa stala jeho múzou. (Kvarteto, Einsteinova žena)
,,Počas dvadsiatich piatich rokov existencie súboru vytvoril Milan Veselý nielen logotyp divadla, ale i návrhy plagátov, bulletinov, vstupeniek, pozvánok, letákov, materiálov k výročiam, výstavám. Ich počet rátame na stovky,“ približuje dramaturgička Divadla Astorka Andrea Dömeová. ( s. 182)
Špeciálnou kapitolou v diele Milana Veselého sú filmové plagáty. V monografii nájdeme bohato zastúpenú tvorbu k filmom Juraja Jakubiska ako Nevera po slovensky, Vtáčkovia, siroty a blázni či Zbehovia a pútnici. Vytvoril takisto plagát k filmu Alaina Robbe-Grilleta a Martina Holého Muž, ktorý luže či k množstvu slovenských filmov, pričom nie raz platilo, že plagát bol lepší ako samotný film.
Holokaust
Epilógom výstavníckej tvorby Milana Veselého je jeho dlhoročná spolupráca s Múzeom židovskej kultúry. Začala sa v roku 1993 a predstavovala veľké množstvo zákazok na tvorbu expozícií, katalógov či rôznych objektov. Vrcholom sa stala koncepcia Múzea holokaustu v rekonštruovanom objekte bývalého pracovného tábora v Seredi, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum. Túto prácu na jednotlivých barakoch však Milan Veselý už nedokončil a v jeho diele pokračovala dcéra Nina Veselá-Cohen.
Monumentálna kniha Plocha a priestor v dizajne nám na ploche 430 strán dáva možnosť nahliadnuť do celoživotnej tvorby umelca, tvorby začínajúcej v druhej polovici dvadsiateho storočia a končiacej v nedávnej súčasnosti. Množstvo farebných doteraz nepublikovaných reprodukcií poskytuje vzácny obraz nielen o diele Milana Veselého, ale aj o dizajnérskych trendoch v knižnej tvorbe či výstavníctve, z ktorých mnohé tento umelec aj vytváral.
