Vyhľadávanie
Lesk a bieda európskych knižných veľtrhov
Veľtrhom rekordov bol nazvaný 23. ročník turínskeho medzinárodného knižného veľtrhu, ktorý zavrel svoje brány 17. mája v neskorých večerných hodinách. A skutočne, počet návštevníkov sa oproti minulému roku zvýšil o 2, 34 percenta s výslednou hodnotou 315 013, čo z turínskeho veľtrhu robí najnavštevovanejší knižný veľtrh v Európe. Pre porovnanie niekoľko čísel: bránami Frankfurtského knižného veľtrhu prešlo roku 2009, teda počas jeho 61. ročníka, 302 007 návštevníkov. Porovnanie však nie je celkom štatisticky relevantné. Po prvé, tohtoročný Frankfurtský veľtrh nás ešte len čaká v októbri a porovnanie niektorých čísel bude definitívne zaujímavé až po ňom, a po druhé, kým turínsky veľtrh je otvorený pre širokú verejnosť, ten frankfurtský iba pre odborníkov, hoci na dva dni aj pre verejnosť. Keby sme však chceli porovnať počet vystavovateľov, situácia sa stáva prehľadnejšou a frankfurtský veľtrh nespochybniteľným európskym lídrom (nerobili sme porovnania v celosvetovom meradle): 7 300 vystavovateľov vo Frankfurte 2009 oproti počtu 1425 v Turíne 2010 a – pozor, prichádza zaujímavá konfrontácia – oproti 1200 vystavovateľom v Bologni 2010. Prečo zaujímavá? Možno bude vhodné, keď si v roku čestného hosťovania Slovenska na Medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v Bologni odpovieme na túto otázku, urobíme si krátku rekapituláciu a prehľad o tom, čo sa na tomto poli v Európe deje. Bolonské číslo je v porovnaní s frankfurtským a turínskym zaujímavé, lebo bolonský veľtrh je určený len odbornej verejnosti a venuje sa na rozdiel od Frankfurtu, Turína, ale aj Paríža a Londýna iba výseku z knižného priemyslu a to, ako naznačuje jeho názov, detskej literatúre. A predsa je počet jeho vystavovateľov porovnateľný s turínskym. Nebude na škodu uviesť teraz ďalšie bolonské číslo: návštevnosť za rok 2010 dosiahla číslo 13 000. V porovnaní s turínskymi a frankfurtskými 300 000 návštevníkmi to vyzerá hrozivo málo. Toto bolonské číslo však smieme porovnať len s jediným ďalším – s počtom návštevníkom londýnskej Book Fair, ktorých za rok 2010 bolo 23 000. Prečo? Pretože aj londýnsky veľtrh je určený len odbornej verejnosti. Keď si však uvedomíme, že, ako sme už spomenuli, na rozdiel od londýnskeho sa bolonský veľtrh venuje len detskej literatúre, výpovedná hodnota čísel zrazu naberá na plasticite a na pozadí štatistík vystupuje nespochybniteľný význam a jedinečnosť bolonského veľtrhu.
Keďže z piatich európskych veľtrhov, ktoré nás zaujímajú najväčšmi (Paríž, Londýn, Turín, Bologna, Frankfurt), iba turínsky a parížsky sa dajú porovnať takmer mechanicky, keďže sú oba určené verejnosti, môže pri orientácii na stupnici dôležitosti jednotlivých veľtrhov pomôcť umelo vytvorená hodnota, ktorá je súčtom zahraničných účastníkov v kategóriách vystavovatelia, návštevníci, novinári. V prípade Bologne dosahuje táto hodnota číslo 105 krajín, čo je porovnateľné s Frankfurtom, s ktorým, ako sme povedali, má neporovnateľnú návštevnosť aj počet vystavovateľov. Okrem Paríža všetky hodnotené európske veľtrhy vykázali za rok 2010 (pri Frankfurte hodnotíme zatiaľ rok 2009) vzostupnú tendenciu takmer vo všetkých ukazovateľoch, najmä však v návštevnosti a obchodnej bilancii, čo je pozoruhodné po citeľne krízovom roku 2009 (okrem iného pokles návštevnosti vo Frankfurte).
Parížsky Salon du livre má tento rok za sebou tridsiaty ročník svojej existencie. Hýbateľom jeho vzniku bol pocit nevyhnutnosti vytvoriť priestor na neobmedzené stretnutia autorov, vydavateľov, distribútorov, knihovníkov, ilustrátorov a všetkých ďalších účastníkov procesu vzniku a života knihy s čitateľmi. Historická bilancia, ktorá sa pri tejto príležitosti vnucuje, bola pozitívna, nie však bilancia samého tridsiateho ročníka, ktorý bol nazvaný aj ročníkom „čítania nahlas“: medzi vystavovateľmi chýbalo niekoľko najvýznamnejších francúzskych vydavateľov (Bayard), iní zase citeľne zmenšili plochu svojich výstavných stánkov (Hachette). Veľmi zle bol prijatý osempercentný pokles návštevnosti a dvadsaťpercentné zmenšenie výstavnej plochy oproti predchádzajúcemu roku, trochu nádeje do budúcnosti však priniesla značná proporčná zmena – nárast návštevnosti študentov o 26 percent.
Organizátori londýnskeho knižného veľtrhu neboli napriek tohtoročným popolčekovým obmedzeniam s výsledkami 39. ročníka nespokojní. Počet vystavovateľov, 1690, radí Londýn na druhé miesto hneď za Frankfurt. Bude však zaujímavé pozrieť sa na iné čísla. Pri parížskom veľtrhu organizátori uvádzajú zúčastnené krajiny v počte 35 (pozor, tento údaj neznamená počet vystavovateľov). Z toho len 5 je frankofónnych. Londýnsky veľtrh uvádza 59 krajín, z toho však viac ako tretina je anglofónnych. Na londýnskom veľtrhu sa uskutočnilo vyše 200 sprievodných podujatí, seminárov a stretnutí. Porovnajme si to s inými veľtrhmi: Paríž 500, Turín 1400, Frankfurt 2000...A pre Londýn je opäť najrelevantnejšie porovnanie s Bolognou – 250.
Vráťme sa oblúkom k tohtoročnému Turínu. Priniesol niekoľko noviniek, okrem iného literárnu cenu v hodnote 25 000 eur. Jej prvým laureátom sa stal izraelský spisovateľ Amos Oz. Udelili mu ju vystavovatelia a návštevníci veľtrhu, keď ho vybrali z troch kandidátov určených komisiou odborníkov digitálnym hlasovaním počas trvania veľtrhu. Druhý bol Paul Auster a tretí Carlos Fuentes. Súčasťou výhry je aj séria prednášok, ktoré laureát v jeseni prednesie na školách a univerzitách Piemontu. „Nati per leggere“, narodení pre čítanie, je názov druhej novinky a druhej literárnej ceny určenej autorom, ilustrátorom a vydavateľom kníh pre deti do 6 rokov. Ušla sa napríklad aj vydavateľstvu Bohem Press. Jednou z myšlienkových koncepcií turínskeho veľtrhu je totiž ochrana čítania a výchova k čítaniu už od narodenia, preto veľtrh poskytuje obrovský priestor aktivitám v tejto línii, podobne ako parížsky Salon du livre.
Už štvrtý rok funguje v Turíne Medzinárodné fórum autorských práv na preklad a na filmové či televízne spracovanie. Ak by sa nám na prvý pohľad zdalo, a nemýlili by sme sa, že v porovnaní s inými veľtrhmi má Turín málo zahraničných vystavovateľov, pri druhom pohľade by sme si museli uvedomiť, že Fórum autorských práv tento nedostatok nahrádza. Uskutočnilo sa v ňom 7500 obchodných stretnutí, čo je o 1500 viac ako minulý rok a ďalší turínsky rekord, so zástupcami zahraničných vydavateľstiev a mediálnych odborníkov z vyše tridsiatich krajín z celého sveta.
Turín je veľtrh diskusií. Od rána do neskorého večera (turínsky veľtrh je otvorený do desiatej a dva dni až do jedenástej večer) zaznievajú veľtrhovým priestorom vášnivé diskusie, čítačky, ale aj hudba a spev. Na stretnutie s Robertom Savianom, autorom Gomorry, prišlo až 500 návštevníkov. Úspech mal pochopiteľne aj Umberto Eco a aj Vittorio Sgarbi, bývalý minister kultúry, vynikajúci znalec a teoretik umenia, kontroverzná osobnosť preslávená svojimi často provokujúcimi názormi nielen na umenie, ktorý zavítal aj do slovenského stánku.
Turínsky veľtrh je preslávený aj množstvom kvalitných sprievodných podujatí mimo výstaviska, priamo v Turíne, ale aj v celom Piemonte. Táto skutočnosť zapadá do koncepcie veľtrhovej prezentácie, ktorú Slovensko použilo pri čestnom hosťovaní v Bologni a ktorou by sa zrejme riadilo, keby sa podarilo nadviazať užšiu spoluprácu aj s turínskym veľtrhom. Budúci rok bude čestným hosťom Taliansko, ktoré bude oslavovať 150. výročie svojho zjednotenia a pozve si niekoľkých hostí. Jedným z nich by možno mohlo byť Slovensko, ktoré sa na turínskom veľtrhu tento rok prostredníctvom národného stánku LIC zúčastnilo po prvý raz..
Jarná časť európskych knižných veľtrhov priniesla vynikajúce obchodné výsledky. Veľtrhy sa zmenili na obrovské kníhkupectvá, návštevnosť i iné kritéria úspešnosti stúpli, mediálne odozvy tiež. Čoraz častejšie sa však objavujú otázky, kde zostáva kultúrny prínos, tá druhá, zrazu akoby odvrátená tvár veľtrhových procesov, ktorá mala byť ich rovnocennou, ak nie priam hlavnou súčasťou. Venuje sa dostatočný priestor reflektovaniu a riešeniu problémov a otázok, ktoré bez rozdielu zaujímajú vydavateľský svet v globalizovanej Európe? Aký bude osud tlačenej knihy pri súčasnom víťaznom nástupe e-bookov? Je rok 2018 skutočnou hranicou jej prehry? Sú myšlienky, ktoré stáli pri zrode veľtrhov ako napríklad obrana práva na slobodné vyjadrenie, obrana a pestovanie kultúrnej diverzity, ochrana a výchova k čítaniu, ešte aktuálne?
Miroslava Vallová
