Vyhľadávanie
Literárne informačné centrum vydalo druhé číslo Spravodajcu. Informatórium o činnosti organizácie je koncipované v širšom zábere. Preto vyšlo ako príloha dvojtýždenníka Knižná revue (25. - 26. číslo, 10. decembra 2003).
Prvé číslo Spravodajcu LIC (jún 2003) zrkadlilo profil Literárneho informačného centra prostredníctvom celého spektra jeho činnosti, v druhom čísle (december 2003) sme položili dôraz na zahraničné aktivity LIC.
V úvodnej reflexii sa riaditeľ LIC Alexander Halvoník zamýšľa nad pozíciou našej kultúry a zvlášť literatúry v európskom kontexte, hľadá naplnenie pre výzvy o zviditeľňovaní sa:
"Aká je pozícia našej literatúry vo svete? Naozaj nie je bohvieaká, napriek tomu, že je to prinajmenšom taký živý a životaschopný organizmus, ako sú organizmy iných literatúr. V poslednom čase sa nepochybne urobilo veľa, aby sa táto základná premisa potvrdila. Veď naši autori vychádzajú v prekladoch v mnohých krajinách východného i západného razenia a keď dôjde ku kvalitatívnym konfrontáciám, naskutku sa nemáme za čo hanbiť. Lenže to nie je všetko: slovenská literatúra je v širších zahraničných súvislostiach ešte stále veľkou neznámou. Ak aj v zahraničí knihy vyjdú, nemajú spravidla ohlas, aký by si zaslúžili. To nie je len konštatovanie tvrdej reality, je to aj poznanie, ktorého tvrdosť treba prelomiť tvrdou a cieľavedomou prácou. Toto prelomenie je takpovediac existenčnou otázkou pre slovenského spisovateľa: slovenský trh jednoducho neuživí ani svojich najlepších. Preklady do iných jazykov sú preto existenčnou otázkou nielen v zmysle prenikania do povedomia iných kultúr, ale aj v zmysle takpovediac chlebovom. A ruka v ruke s prekladmi musia ísť zahraničné prezentácie slovenských autorov. Súčasná koncepcia európskeho kultúrneho priestoru priam nahráva slovenskému spisovateľovi. Priam ho vyzýva, aby vyšiel zo svojej regionalistickej ulity a oveľa sebavedomejšie vstúpil ako rovnocenná kultúrna identita do konkurenčného prostredia európskej rôznosti. Vyžaduje si to nielen znalosť jazykov, ale aj poriadnu dávku vedomia či sebavedomia, zakladajúceho sa na autenticite a predovšetkým na poznaní vlastného priestoru, z ktorého vzišlo a v ktorom sa realizuje, i vlastných kvalít.
Tomuto cieľu by mali slúžiť najmä prezentácie slovenských autorov v zahraničí prostredníctvom kontaktov s inými spisovateľskými prostrediami, prostredníctvom medzinárodných fór a medzinárodných knižných veľtrhov. Všetko sú to príležitosti, na ktorých by mala slovenská literatúra dokázať svoju životaschopnosť, svoju iniciačnú kompetentnosť i svoju schopnosť obohacovať kultúrne kontexty iných krajín. Sú to príležitosti, na ktorých by mala slovenčina ukázať nielen to, že existuje ako nositeľ kultúrnej identity, ale aj to, že svoju identitu vie transformovať aj do jazykov, ktoré sú tradičnými oporami európskej kultúry. Tieto príležitosti treba ustavične rozširovať a hľadať v nich priestor pre uplatnenie slovenskej literatúry."
Reflexia z jedného z prezentačných podujatí - Salóna európskej literatúry vo francúzskom Cognacu (november 2003) - je potvrdením živosti predchádzajúcich slov. Michal Hvorecký, spisovateľ mladšej generácie, expandujúci svojimi knihami za hranicami Slovenska, prízvukuje: "Zorganizovať takéto rozsiahle podujatie sa dá iba v štáte, kde si osobnosti verejného života od prezidenta až po starostov malých miest uvedomujú nenahraditeľný význam literatúry pre rozvoj spoločnosti a v neposlednom rade i jej schopnosť byť prostriedkom pozitívnej marketingovej prezentácie regiónu či celej krajiny". Doplníme len, že ťažiskovou témou festivalu, ktorý hostil 50 spisovateľov z dvadsiatich krajín, bola tvorba spisovateľov zo stredo- a východoeurópskych krajín.
Ďalej mozaiku pohľadov na desať rokov českých a slovenských literárnych vzťahov podáva v skratke Anton Baláž, tak ako vyznela na októbrovom seminári v Slovenskom inštitúte v Prahe. Spravodajca stručne hodnotí medzinárodné knižné veľtrhy v druhej polovici roka 2003 a slovenskú reprezentáciu, ktorú zabezpečuje LIC: Medzinárodný knižný veľtrh vo Frankfurte nad Mohanom (október 2003), prvú slovenskú účasť na Knižnom veľtrhu Liber v Madride (október 2003). Domáci knižný veľtrh Bibliotéka (Bratislava, november 2003) reflektuje v pohľade prezentácie LIC. Ich súhrnným vyznením je konštatovanie, že knižné veľtrhy sa stávajú platformou pre všetky formy prezentácie a nosiče obsahov a myšlienok.
V priaznivej vízii roka 2004 kladie vedúca oddelenia zahraničných aktivít LIC Miroslava Vallová veľký súbor otázok nad zložitým mechanizmom knižného trhu a veľtržného sveta, ktorý by nás mal doviesť k úspechu. "Správne položená otázka častokrát skrýva v sebe zárodok riešenia problému," pripomína M. Vallová a otázky provokujú k širšej diskusii, na ktorú takto vyzýva odborníkov i ostatnú verejnosť.
Spravodajca LIC prináša správy a fakty o podpore vydávania slovenskej literatúry v zahraničí za rok 2003, o tvorivých pobytoch slovakistov v Bratislave, o novom čísle Slovak Literary Review, o nových publikáciách LIC (Dejiny slovenskej literatúry v nemčine; Viliam Turčány - Cestami poézie I., II., František Štraus - Základy slovenskej verzológie), o dátovom projekte slovenskej literatúry Linda
, ako aj o podujatiach LIC: Literárny autobus slovenských spisovateľov vo Francúzsku (november 2003), Cap a l´Est - Európsky festival poézie, divadla a hudby v Banskej Štiavnici (august 2003).
