Lipský knižný veľtrh 2009

Tento rok sa na knižnom veľtrhu v Lipsku stretlo vyše dvetisíc vystavovateľov z 38 krajín. Záujem o veľtrh bol obrovský, haly boli od rána do večera plné ľudí.  Počas štyroch dní prišlo na veľtrh o 14% viac návštevníkov než minulý rok. Podľa prieskumu organizátorov veľtrhu bolo až 92% vystavovateľov s priebehom veľtrhu veľmi spokojných a plánuje prísť do Lipska aj v roku 2010. Obsahovým ťažiskom tohtoročného veľtrhu boli dve významné jubileá: 60. výročie vzniku Nemeckej  spolkovej republiky a 20. výročie pádu komunistických režimov v Európe. Technologickou novinkou bolo predstavenie elektronickej knihy (e-book), po prvý raz bola do programu „Lipsko číta“ zaradená aj „Dlhá noc knihy na počúvanie“. Popri klasických „papierových“ knihách sú knižné texty, načítané známymi autormi, hercami či moderátormi na CD-nosičoch už neodmysliteľnou súčasťou knižného trhu.

Najväčšou udalosťou prvého dňa veľtrhu bolo udelenie Ceny Lipského knižného veľtrhu, na ktorú nemecké vydavateľstvá navrhli viac než 760 diel. Odborná porota vyberala v piatom ročníku spomedzi užšieho okruhu 16 nominovaných kandidátov v troch kategóriách. Cenu v kategórii beletria získala Sibylle Lewitscharoff za román s názvom „Apostoloff“. V oblasti odbornej literatúry a esejistiky bolo vyznamenané dielo Herfrieda Münklera „Die Deutschen und ihre Mythen“ (Nemci a ich mýty). Eike Schönfeld získal prekladateľskú cenu za preklad diela Saula Bellowa „Humboldts Vermächtnis“ (Humboldtov odkaz). Podľa riaditeľa Lipského knižného veľtrhu Olivera Zilleho je hlavnou úlohou literárnych ocenení upozorniť čitateľov na výnimočné novinky na nemeckom knižnom trhu.

Nositeľom Lipskej knižnej ceny európskeho porozumenia, dotovanej sumou 15.000 Euro, sa za rok 2009 stal Karl Schlögel, publicista a profesor histórie na Univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou. Jeho najnovšie dielo „Moskau 1937. Terror und Traum“ (Moskva 1937. Teror a sen) sa zaoberá tzv. rokom hrôzy v novodobých ruských dejinách, v ktorom bolo zavraždených 700.000 ľudí a takmer 1,3 milióna skončilo v pracových lágroch.

Premiérou tohtoročného veľtrhu v Lipsku bolo aj udelenie Medzinárodnej ceny mladých čitateľov, ktorú iniciovala Nadácia „Čítanie“. Do užšieho výberu sa dostali už klasické príbehy detskej literatúry ako „Nekonečný príbeh“ Michaela Endeho, „Krabat“ od Otfrieda Preusslera alebo „Emil a detektívi“ od Ericha Kästnera, rovnako ako úspešný „Harry Potter“. O víťazoch rozhodli hlasy takmer 63.000 mladých čitateľov, ktorých najviac zaujala kniha Cornelie Funkeovej „Tintenherz“ (Atramentové srdce). Aj na druhom a treťom mieste sa umiestnili diela zo žánru ´fantasy´: „Eragon“ od Christophera Paoliniho a „Whisper“ od Isabel Abedisovej.

V spoločnom slovenskom stánku, výhodne umiestnenom na rohu v susedstve českého, poľského, srbského, slovinského, bulharského a maďarského, predstavilo Literárne informačné centrum knižnú produkciu približne 20 slovenských vydavateľstiev. Početní návštevníci slovenského stánku mali možnosť prezrieť si asi 250 vystavených titulov slovenskej prózy, poézie, literatúry faktu, slovníkov, turistických sprievodcov, obrazových publikácií a detskej literatúry. Zvýšený záujem bol najmä o slovníky a dejiny Slovenska. Rovnako často brali záujemcovia do rúk aj naše krásne detské knihy a básne Milana Rúfusa. Pozornosť priťahovali aj časopisy Slniečko, Quark a Knižná revue. V prípade posledného periodika mali radosť najmä Slováci žijúci v Nemecku. Stánok navštívil aj riaditeľ Slovenského inštitútu v Berlíne Ing. arch. Martin Sarvaš so spolupracovníčkou Oľgou Blauovou, ktorí prišli do Lipska podporiť svojho hosťa a zároveň hosťa Lipského knižného veľtrhu, slovenskú autorku Irenu Brežnú. Irena Brežná čítala zo svojej knihy Najlepší zo všetkých svetov. 

Viacero vystúpení absolvoval počas MKV Lipsko úspešný Michal Hvorecký, ktorý sa v nemeckom jazykovom priestore pohybuje suverénne a aj vďaka prekladom svojich diel do nemčiny si získava čoraz viac čitateľov v zahraničí.

O súčasnú situáciu vo vydávaní slovenskej literatúry sa zaujímala lužicko-srbská tlač aj rozhlasová stanica Deutsche Welle. Slovenský stánok neobišli ani organizátori na čele s riaditeľom Lipského knižného veľtrhu Oliverom Zillem, ktorý ocenil prítomnosť Slovenska na veľtrhu a očakáva našu účasť aj v budúcom roku.

Literárne informačné centrum predstavilo tento rok v Lipsku mladú slovenskú autorku Uršuľu Kovalyk. Na spoločnej česko-slovenskej prezentácii, ktorá sa uskutočnila v piatok 13. marca v lipskej reštaurácii U Fleku (v tomto prípade chýba krúžok na u, ktorý má jej pražská menovkyňa) Uršuľa Kovalyk čítala ukážku zo svojej knihy Žena zo sekáča. Ukážku preložil do nemčiny Mirko Kraetsch pod názvom Secondhand-Freundschaften. Autorský večer aj sám moderoval. Kniha ho zaujala natoľko, že by ju rád preložil celú. Spolu s Uršuľou Kovalyk predstavil aj českého autora Miloša Urbana. Uršuľu charakterizoval ako autorku otvorenú, priamu, odvážnu, v jej knihách nie je nič prikrášlené, niekedy sú trochu drsné a provokujúce. Na druhej strane v jej textoch nemožno prehliadnuť senzibilitu, až krehkosť. Jej hrdinky, unavené životom, usilujú o slobodu a nezávislosť v ustavičnej konfrontácii so stereotypnou realitou medziľudských vzťahov. Po prečítaní ukážok položil obidvom autorom niekoľko otázok. Hlavná línia diskusie sa krútila okolo problému recepcie slovenskej literatúry v Česku a českej na Slovensku, ale i okolo zrozumiteľnosti slovenčiny pre českého čitateľa a naopak. Téma zaujala aj poslucháčov, ktorí zaplnili miestnosť do posledného miestečka, takže sa rozprúdila dlhšia diskusia. Poslednú otázku položil starší pán, ktorého zaujímalo, či životné skúsenosti, ktoré Uršuľa Kovalyk vniesla do svojich kníh, neznechutili autorke ženskú existenciu. Uršuľa ho ubezpečila, že sa ako žena cíti vynikajúco, ale prekáža jej, ak ju ako ženu diskriminujú.

Slovenská účasť na knižnom veľtrhu bola rozhodne úspešná, o čom svedčí veľký záujem odbornej aj laickej verejnosti a živý ruch a veľmi dobrá návštevnosť v našom stánku.

                                                                                  Slávka Porubská, Eva Melichárková