Vyhľadávanie
Lipský knižný veľtrh, jeden z najstarších a najväčších na svete (2 142 vystavovateľov z 31 krajín, vyše 100 tisíc návštevníkov), je veľkým podujatím predovšetkým pre nemecké obecenstvo, na rozdiel od Frankfurtu nad Mohanom zameranom na globálny knižný trh.
Viaceré výročia nemeckej minulosti (Friedrich Schiller, Albert Einstein) boli príležitosťou upozorniť na prínos týchto mužov pre svet. Len pri Einsteinovi som narátal dvanásť nových kníh (životopisy, štúdie, hodnotenia, výbery). Knihy spojené so Schillerom som sa ani nepokúsil zrátať. Nádherné nové vydanie zobraných spisov klasika a nespočetné brožované reedície (podľa úsudkov našich manažérov kultúry, vydavateľov a sponzorov sú klasici pre národ nepotrební) môže chudák Hviezdoslav (ale i Vajanský, Kukučín, Krasko, Rázus a i.) dnešným Nemcom iba závidieť. Samostatný slovenský štát sa za pätnásť rokov existencie nezmohol na to, aby podporil nové vydania slovenských klasikov... Davy študentov s učiteľkami predierajúce sa na lipskom veľtrhu (v piatok doobeda!) akosi nesvedčia o tom, že nemeckú národnú literatúru ohrozuje valec globalizácie. Kto sa chce brániť, bráni sa. Taká je pravda.
Okrem tejto sebazáchovnej funkcie bol tohtoročný veľtrh v znamení otvárania dverí „iným“, ostatným. V Slovenskom inštitúte v Berlíne som sa dozvedel, že už vyše roka funguje spoločná nemecko-„východoeurópska“ iniciatíva pod pracovným názvom Rok kultúry nových desiatich. Ide o rozsiahlu akciu, ktorá nás stredo- a východo- Európanov predstavuje nemeckej kultúrnej verejnosti: výtvarné umenie, fotografie, filmy, literatúra, klasická hudba (aj populárna). Neostalo iba pri pekných rečiach ministrov. Garantom tejto misie za Slovensko je riaditeľ Slovenského inštitútu v Berlíne Peter Ilčík a literárny vedec germanista Peter Zajac.
Na Lipskom knižnom veľtrhu sa veľká iniciatíva premenila na drobné. Za spolupráce kultúrnych centier Cypru, Česka, Fínska, Grécka, Chorvátska, Litvy, Maďarska, Malty, Slovenska a Švédska vznikla séria literárnych podujatí pod názvom diskusné fórum Malé jazyky – veľké literatúry. Počas celého veľtrhu sa na fóre striedali dvojice autorov z „malých“ národov“ a hostiteľom bol vždy nemecký moderátor. Vďaka úsiliu Literárneho informačného centra v Bratislave, Slovenského inštitútu v Berlíne a lipských organizátorov program oznamoval, že 18. marca číta Anton Hykisch (SK) a Daniel Banulescu (RU). Čítal som poviedku z Obrany tajomstiev, odpovedal som na otázky moderátora a obecenstva o slovenskej literatúre i o sebe. Môj rumunský kolega čítal zo satirického románu o Ceaucescovi. Na záver sa všetci autori zišli na neformálnom stretnutí.
V znamení otvárania dverí na východ sa nieslo aj udelenie tothoročnej Knižnej ceny veľtrhu. V sieňach Gewandhausu prevzala cenu za európske porozumenie chorvátska prozaička a esejistka Slavenka Drakuličová za knihu Nikto nebol pri tom – Vojnové zločiny na Balkáne pred súdom. Autorka, rodáčka z Rijeky (ročník 1949), napísala štyri romány a päť kníh literatúry faktu, za Tudjmanovej vlády odišla z Chorvátska, teraz žije striedavo vo Viedni, v Stockholme a v Chorvátsku. Jej knihy sú preložené do 20 jazykov.
Medzi veľtrhovými novinkami nechýbali preklady z „našich“ krajín. Vladimír Makanin sa v knihe poviedok Kaukazský zajatec (vydal Luchterhand) inšpiroval Tolstým a Lermontovom, pravdaže, v reáliách dnešnej vojny v Čečensku. Inšpirácia Ruskom má cveng. Kritika vysoko hodnotí román mladého nemeckého autora Andreasa Maiera s názvom Kirilov. Ibaže hrdina z Dostojevského Diablom posadnutých je tentoraz anarchista, čo sa hrá so smrťou pri transporte jadrového paliva. Zdá sa, že bestsellerom bude kniha Vladimira Gelfanda Denník z Nemecka 1945 –1946. Ide zápisky sovietskeho poručíka židovského pôvodu za povojnového Berlína.
Poliak Pawel Huelle v románe Castorp napísal fiktívne predkapitoly o osudoch hrdinu románu Thomasa Manna Čarovný vrch . (Castorp totiž strávil nejaký čas v Danzigu, dnešnom Gdansku.) Veľmi žičlivo víta nemecká kritika bulharského spisovateľa Dimitrého Dineva (nar. 1968 v Plovdive) a jeho knihu poviedok Svetlo nad hlavou. Ide o príbeh mladého outsidera, dobrodruha, podvodníka, falšovateľa, ktorý nakoniec zakotví na vysnenom Západe ako taxikár vo Viedni.
A nakoniec celá maďarská invázia. Nielen dlhé rady doteraz vydaných knižiek - Márai, Esterházy, Kertész, Nádas, ale dokonca aj poézia! Po nemecky vyšiel päťstostranový výber z diela proletárskeho básnika Attilu Józsefa s rozsiahlou štúdiou, ďalej básnické zbierky málo známych básnikov ako István Vörös a Márton Kalász. Ako novinka sa propaguje životopis Gróf Štefan Széchenyi. Muž, ktorý stvoril Maďarsko (508 strán, Zsolnay, Viedeň). Autorom je Andreas Oplatka (!)
Nemeckí čitatelia sú dobroprajní a nenásytní. Je to výzva aj pre nás. Toľko nových kníh provokuje. Zdá sa, že rozpísaný román by som mal čo najskôr dokončiť...
Anton Hykisch
