Vyhľadávanie
Literárna kaviareň na križovatke ciest
Názov mesta Štrasburg sa významovo spája s križovatkou ciest. Už od staroveku sa na tomto mieste stretávali, ovplyvňovali mnohé kultúry. V súvislosti s históriou, najmä s francúzsko-nemeckými vzťahmi, interpretujú Štrasburčania tento fenomén predovšetkým z hľadiska negatívnych dôsledkov. Moja malá skúsenosť v tomto meste hovorí aj o pozitívnej stránke stretu kultúr. Ako pri všetkých dobrých a prosperujúcich projektoch stála aj pri zrode tohto nápadu úcta.
Bolo sychravo a tma. Prechádzka však bola sľubnejšou voľbou než niekoľko dlhých hodín na nie veľmi vľúdnej štrasburskej stanici. V spleti uzučkých uličiek popri rýnskych kanáloch v Le Petit France som objavila nápis La Tinta Café /Café Litteraire. Starý tmavý dom na Rue du Bain aux Plantes nepôsobil ako kaviareň. Točitým schodišťom som sa zo zvedavosti vyštverala do hornej časti. V malej príjemne osvetlenej miestnosti sa tislo zo tridsať mladých ľudí okolo spisovateľa Romaina Merciera. V literárnej kaviarni je ako doma. Zvečnil ju aj vo svojej poslednej knihe Jeme Ange. Kniha mladých zaujala. Diskutovalo sa o spojive literatúry a každodenného života. O zmysle reagovať umením na spoločenské veci, o etike, politike. Diskutovalo sa so zápalom. Málokedy vidieť taký súlad medzi generačne vzdialenými skupinami. V tejto kaviarni je to vraj bežný jav. Tu sa stretávajú ľudia všetkých vekových kategórií. Mladí a starší vyhľadávajú tento priestor na spoločné debaty. Po dvoch hodinách sa spoločnosť začala rozchádzať. Majiteľka kaviarne sa s každým osobne rozlúčila a prehodila zopár slov na cestu.
Mercier charakterizuje La Tinta Café ako miesto „života“ v Štrasburgu. Jedinečnosť, srdečnosť domáckej atmosféry, akú vraj človek ľahko v štrasburských kaviarňach nenájde, prilákala aj ďalších kolegov-spisovateľov. Eliane Riedin-Djurcovitch, Noёl Walterhum sa stali nielen štamgastami, ale aj rečníkmi, besedníkmi – ako to už patrí ku kultúre literárnych kaviarní. Pierre Maechant v nej nedávno predstavil knižku Le Pays des Cendres ocenenú na tohtoročnom literárnom salóne v Marlenheime. Paul Dibling zasa prezentoval autobiografiu 39/45 ou Les tributations d´un Alsaciens. Vyšla už v mnohých vydaniach. Rozpráva o zložitých problémoch fašistickej okupácie Alsaska.
Manuela Schweitzerová, majiteľka kaviarne (na fotografii), sa čiastočne vracia k tradičnému modelu literárnych kaviarní, ktoré sprostredkovávali kontakt nielen s umením ale aj so vzdelanosťou. Napríklad so stredovekou knižnou kultúrou v meste sa návštevníci kaviarne majú možnosť zoznámiť prostredníctvom workshopu zameraného na stredoveké kaligrafické umenie, na tvorbu iniciál.
Keď som sa v lete vrátila do Štrasburgu, nevynechala som ani „moju“ kaviareň. Takto si ju privlastňujú viacerí – dokonca aj turisti, ako som zistila na internete. „Kto sem raz zavítal, vracia sa stále,“ s úsmevom poznamenala pani Schweitzerová pri našom stretnutí. Jej portugalský pôvod vysvetľuje jej príjemný, srdečný južanský prístup, trochu neobvyklý v zdržanlivej komunikácii Štrasburčanov. Pred rokmi sa do Štrasburgu presťahovala za svojím manželom. „Nápad založiť kaviareň prišiel ,rovno zhora'. Prišla som do Štrasburgu a ľudia mi pripadali príliš strohí a zamračení. Nemala som si ani kde vypiť kávu. Aby som si kávu vychutnala, potrebujem k tomu aj priateľské prostredie. To som však nikde nenašla. Povedala som si, ak chceš niečo zmeniť, musíš začať od seba. A urobila som kaviareň podľa svojich predstáv.“ Pani Schweizerová v Portugalsku pôsobila ako učiteľka francúzskej literatúry. Kaviareň sa celkovým vzhľadom ponáša na veľkú otvorenú knihu. Nábytok i steny sú potiahnuté písmovým vzorom, sochy popísaných anjelov, knižnice plné kníh a, samozrejme, dobové fotografie spisovateľov názorne navodzujú atmosféru čítania. Mimochodom, od leta si návštevníci budú môcť prečítať aj zopár slovenských poviedok. Antológiu súčasnej slovenskej literatúry a prezentačné brožúrky o slovenských autorov umiestnila pani Schweitzerová hneď vedľa sochy literárneho anjela.
Timotea Vráblová
