|
Literárne časopisy mnohým autorom doslova zachránili život a pre nás zachránili mnohých autorov. Veď ktovie, ako by dopadol skvelý John Fante, keby mu v jeho začiatkoch nezaplatili za vydanie jednej poviedky viac ako sto dolárov, za čo mohol zaplatiť nájom na tri mesiace dopredu, kúpiť si oblek, topánky a namiesto pomarančov, ktorými sa živil celé týždne, dopriať si chlieb a mäso. U nás dostane spisovateľ za poviedku podstatne menej. Vyjde mu na dobrý obed alebo pár nových kníh. Literárne časopisy u nás, v dobe, keď mnohí považujú instantné články v bulvárnych médiách za vrchol čitateľského zážitku, pôsobia ako dinosaury. Mnohým je ich osud ľahostajný. Niektorí ich považujú za prežitok minulého režimu. Ďalší im právo na existenciu neupierajú, tvrdia však, že by ich štát nemal finančne dotovať. Literárne časopisy však mali na ľudí a udalosti väčší vplyv, ako si vieme predstaviť.
Časopis ako zbraň
Slovo je veľmi silná zbraň. Vedel to aj Ľudovít Štúr, v podstate prvý slovenský disident, keď na neho aj kvôli vydávaniu časopisu Slovenskie národnie novini (so špeciálnou literárnou prílohou) vydali zatykač. Časopis síce prestal vychádzať, ale časom vznikli ďalšie „zbrane“ – Hurbanove Slovenskije pohľadi. Alebo satirický mesačník Černokňažník, resp. čisto literárny časopis Sokol, ktorý v šesťdesiatych rokoch založil sám Pavol Dobšinský. O sto rokov neskôr vstúpil na bojisko ďalší časopis – Kultúrny život. Prvé číslo vyšlo v roku 1946, posledné v auguste 1968, dva dni po vpáde sovietskych vojsk. Predstavitelia vtedajšieho režimu v ňom videli centrum „kontrarevolučných a pravicových síl“. Ani po revolúcii v 1989 to Kultúrny život nemal ľahké. Tri roky ho viedol Ivan Štrpka, keď ho v roku 1993 vláda bez rozpakov zlikvidovala ako časopis „non grata“, nevyhovujúci politickému režimu.
Bojovnosť literárnych časopisov neutíchla ani v týchto dňoch. Bohužiaľ, akoby duchovná stránka ustúpila matérii: najviac viditeľný je totiž práve boj časopisov o granty z Ministerstva kultúry SR.
Útulná vojna
Za bývalého režimu fungoval na Slovensku Zväz slovenských spisovateľov (ZSS). Rudo Sloboda v jednej svojej eseji píše, že sa na zjazd ZSS prihlásilo takmer sedemsto spisovateľov. Kde dnes všetci sú? Zväz po páde režimu zanikol a jeho nástupcom sa stalo niekoľko nezávislých združení. Asi najväčšie sú Spolok slovenských spisovateľov (SSS) a Asociácia organizácií slovenských spisovateľov (AOSS). Každé združenie vydáva vlastné časopisy a dá sa v podstate povedať, že má „vlastný“ tím spisovateľov, kritikov a výtvarníkov, s ktorými spolupracuje. A všetci sú závislí najmä od štátnych peňazí.
Biela zástava peňazí
Nič nezvyčajné. V mnohých krajinách, a nielen postkomunistických, je kultúra závislá od štátnych dotácií. Napokon, ak má štát dosť financií a dokonalú predstavu o tom, čo nimi chce dosiahnuť, prečo nie. V Kanade sa napríklad kultúrne granty považujú za dôležitý nástroj na formovanie vlastnej politiky štátu a každoročne sa dotácie prehodnocujú na základe jasne formulovanej stratégie. Vo Veľkej Británii sú zase časopisy podporované peniazmi zo štátnych lotérií. Slovenským problémom je strnulé prešľapovanie na mieste – na jednej strane sú granty, ktoré sa prerozdeľujú na základe tak široko formulovaných pravidiel, že umožňujú úradníkom rôzne účelové vysvetlenia, na druhej strane je absolútne nedokonalá sponzorská politika. Aj preto visí nad literárnymi časopismi Damoklov meč – koľko dostaneme tento rok? A pritom stačí málo – jeden dobrý sponzorský zákon. V USA má vďaka nemu napríklad každé väčšie mesto vlastné literárne periodikum a každoročne vyhlasuje rebríček najlepších časopisov. Vďaka dobrým sponzorským zákonom má teda tá „materialistická a nevzdelaná krajina“, ako mnohí Ameriku zjednodušene vnímajú, priestor na dobré a kvalitné umenie.
Hlas bez hlasu
Hlas ľudu je mĺkvy. Čitateľom akoby bolo jedno, odkiaľ má časopis peniaze. Zaujíma ich obsah a kvalita, nie finančná politika. Podľa kníhkupcov je najpredávanejším Romboid, za ním sleduje nový týždenník Knihy a spoločnosť, ktorý si získal obľubu pre svoj širší spoločenský záber (filozofia, politika, literatúra) a kvalitné recenzie. Ten, kto si chce každý mesiac prečítať to najlepšie zo zahraničnej literatúry, siahne po Revue svetovej literatúry. Zo zahraničných literárnych časopisov sú u nás dostupné len klasické české Literární noviny alebo Prague literary review. Kvalitný a zaujímavý literárny dvojtýždenník Tvar je možné zohnať len v Prahe. O svetových literárnych časopisoch, ako je napríklad anglicko-americký projekt Granta (ktorý sa dostal medzi 30 najlepších amerických časopisov), môžeme len snívať. Možno sa jedného dňa objavia aspoň v zrekonštruovanej Univerzitnej knižnici. A možno, jedného dňa, v nich nájdeme aj poviedku slovenského autora. Dnes nám preto zostáva len záverečné upozornenie: dobrý literárny časopis môže spôsobiť vážny čitateľský zážitok.
Romboid
AOSS. Mesačník. Poviedky. Poézia. Eseje. Recenzie. Skutočný literárny časopis.
LET
AOSS. Mesačník. Nový literárny časopis pre začínajúcich autorov. www.aoss.sk/let
RAK
Slovart. Mesačník. Poviedky. Poézia. Recenzie. Kritika.
Revue svetovej literatúry
Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry. Mesačník. To najlepšie zo zahraničnej literatúry. Každý mesiac pohľad na jednu krajinu.
Knižná revue
Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov. Dvojtýždenník. Informačné médium vydavateľstiev o nových tituloch.
Literárne noviny
SSS. Týždenník. Znamenie doby vypálené medzi riadkami: viac ako literatúre sa venovali politike jednej strany, a toto znamenie nie je ľahké prehliadnuť ani dnes. Recenzie. Eseje. Kritika.
Dotyky
SSS. Mesačník. Napriek tomu, že to už nie sú legendárne Dotyky z čias, keď im šéfoval Jožo Urban, pre mnohých začínajúcich autorov sú stále vstupnou bránou do sveta literatúry.
Slovenské pohľady
Vydavateľstvo Matice slovenskej. Mesačník. Pôvodná slovenská tvorba aj preklady.
Labyrint revue
Labyrint. To najlepšie z českej, slovenskej a svetovej literatúry a umenia. Dokonalý prehľad raz za rok.
|
