Literárne hádanky

Hoci v literárnych hádankách uverejnených v KR č. 6 sa skrývali na prvý pohľad diela, ktoré spolu vôbec nesúvisia, ukázalo sa, že spoločné majú aspoň to, že sú obľúbenými dielami mnohých našich čitateľov. Joseph Heller si protivojnovým románom Hlava XXII z prvého štvorveršia získal našu čitateľskú priazeň v dospelosti, verše Ľudmily Podjavorinskej z Čin-čin (správna odpoveď na druhú hádanku) nás zasa sprevádzali od detstva. Okrem jedinej nesprávnej odpovede, v ktorej čitateľka priradila rozprávku o vrabčej rodine autorke B. Slančíkovej-Timrave. Knihu Rozdávať lásku z vydavateľstva Slovenský spisovateľ posielame Jozefovi VALEKOVI do Štôle. Záhadu Prečo majú muži bradavky? možno vyrieši vďaka knižnému daru z vydavateľstva Fragment Ján MATOŠ z Michaloviec.

Aj tentoraz dodržiavame v literárnych hádankách zaužívané pravidlo – predstavujeme v nich  jedno dielo inonárodnej literatúry a jedno z našej národnej umeleckej spisby. V prvom štvorverší sa ukrýva básnický text, v druhom prozaické dielo.

I.

Žije taký vtáčí zver,

ktorý vraví iba krá.

V básni svoju rolu hrá,

v nej však rečie: „Nikdy ver!“ 

II.

Autor dal dielu názov podľa muža,

ktorý na hladine uzrel svoju tvár.

Rovnako kvet sa volá – nie je ruža,

kvietok tento totiž skromnejší má tvar.

Vo veršoch prvej hádanky sa ukrýva jedna z najslávnejších a zároveň najprekladanejších básni svetovej literatúry. Aj v slovenčine ju máme dokonca až v deviatich verziách. Jej prvým prekladateľom bol Vladimír Roy a preklad vytvoril počas prvej svetovej vojny, priamo v zákopoch na talianskom fronte. Pred ním údajne text už preložil istý Ján Adolf Ferienčík, žijúci v USA, ale tento variant sa nezachoval. Pre prekladateľov je báseň príťažlivá tiež preto, lebo jej autor k nej napísal aj esej s názvom Filozofia básnickej skladby, v ktorej presne opísal a zdôvodnil postupy, ktoré použil pri jej tvorbe. Mal inak dosť pohnutý život, v jeho závere  trpel alkoholizmom. Zomrel ako štyridsaťročný. Preslávili ho aj jeho prózy, ktorých zápletkami boli nezvyčajné zločiny, takže ho možno pokladať i za otca detektívneho žánru.

Malým tajomstvo v literárnych kruhoch bolo, že aj slovenský, žiaľ už nežijúci, prozaik, príslušník tzv. Generácie 56, označovanej aj ako Generácia Mladej tvorby, mal istý čas problém s alkoholom. Jeho dielo Stratený raj je napokon situovaný do prostredia protialkoholickej liečebne. Text zašifrovaný v druhej hádanke bol jeho debutom, vyšiel v roku 1965. Vnímaný je ako priam modelový psychologický, či až psychoanalytický román a dnes svojím spôsobom patrí ku kultovým knihám šesťdesiatych rokov 20. storočia.   

Vyriešenie oboch hádaniek, čiže mená autorov (krstné mená a priezviská) a názvy diel s kupónmi vydavateľstiev Slovenský Tatran a Slovenské pedagogické nakladateľstvo – ML, ktoré venujú knižné ceny úspešným riešiteľom, pošlite na adresu redakcie do 25. apríla.

       Vymýšľa Igor Hochel