Vyhľadávanie
Prvý júlový pondelok patril legende slovenskej literatúry – spisovateľovi, scenáristovi, dramatikovi Dušanovi Mitanovi a premiére seriálu jeho audio poviedok, konkrétne dielu Patagónia. Večer na nádvorí bratislavského Zichyho paláca otvoril spisovateľ Daniel Hevier. Herec Robo Roth prečítal niekoľko úryvkov z knihy. Prestávky medzi slovami vyplnil hudbou v sprievode klavíra Vladislav “Slnko“ Šarišský.
Po roku tak opäť uviedli cyklus letných, júlových pondelkových literárno-hudobných večerov pod názvom Literárny klub u Zichyho. Medzi divákmi bola aj manželka Dušana Mitanu Eva. Spomenula si, aké to bolo, keď jej muž práve v tomto paláci viackrát vystupoval v rámci kultúrneho leta. ,,Ja som Dušanovi asistovala. Chodieval s ním aj Marián Varga, ktorý hrával. Dušan čítal svoje poviedky tým svojím dramatickým, hlbokým hlasom, trochu trasľavým a v niečom podobným Rothovmu.“
Prozaik Dušan Mitana patril k najobľúbenejším autorom vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu už od jeho puberty. ,,Bolo preto úplne prirodzené, keď som sa neskôr v dospelom veku stal vydavateľom, že som Dušana oslovil a veľmi som si tú spoluprácu vážil.“
Bagala nakoniec spolupracoval so spisovateľom dlhých dvadsaťosem rokov. Novela s autobiografickými prvkami Patagónia, celkovo druhé dielo Mitanu po prvýkrát vyšla v období normalizácie v roku 1972, keď mal spisovateľ ešte len dvadsaťšesť rokov. Aktuálne ju do audio podoby načítal herec Robo Roth. Ako on vníma Dušana Mitanu a konkrétne toto dielo? ,,Pre mňa je dôležité, že Mitanove prózy sú mi v niektorých momentoch veľmi blízke. Vidím sa v nich. Nebol som vekovo ďaleko od zážitkov jeho hrdinov. A to nás s Dušanom svojho času osobne zblížilo. Pre mňa je veľkou cťou, že cez moju interpretáciu sa nesie Dušanova výpoveď aj vtejto audio podobe ďalej k úplne inej generácii, ktorá dajme tomu nezažila socializmus, normalizáciu, komunizmus. Ide absolútne do kostí, je o ľuďoch a pre ľudí,“ povedal pre Knižnú revue herec.
Pre Daniela Heviera je Patagónia fragmentáciou a defragmentáciou celých šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. ,,Máloktorý kritik to zbadal, ale kniha je vlastne o tom, ako sa píše kniha,“ uzatvoril Hevier.
Foto: Nina Mikušková
