Vo Viedni vyšla nedávno kniha Schmäh ohne, aber echt (Bez srandy, ale vážne. 100 rokov satiry a humoru vo Viedni). Keďže časť rakúskych literárnych dejín je neodmysliteľne spojená s pracovno-povaľačským pobytom spisovateľov vo viedenských kaviarňach, ktorí ich týmto aktom povýšili na úroveň spoločenských inštitúcií, nie je náhoda, že kniha vyšla v edícii s priliehavým názvom moKKa. Jej zostavovatelia Manfred Chobot a Gerald Jatzek ponúkajú ukážky z tvorby spisovateľov, dramatikov, básnikov, prekladateľov, vydavateľov, žurnalistov, muzikantov a hercov, napr. F. Torberga, K. Krausa, A. Polgara, P. Altenberga, H. C. Artmanna, G. Ernsta, A. Okopenka (narodeného v Košiciach), P. Henischa, S. Marona, Ch. Nöstlingerovej, W. Teuschla či legendárnej dvojice kabaretistov H. Qualtinger – C. Merz. Žánrovo pestrú knihu tvoria dialógy, poviedky, glosy, fejtóny, básne. Mnohé sú napísané v šťavnatom viedenskom dialekte. Humor „storočnej“ Viedne je politicko-kritický, melancholický i deziluzívny. Teta Jolesch, slávna postava F. Torberga, až na smrteľnej posteli vyjavila tajomstvo, nad ktorým toľkí dlhé roky dumali: „Moje kapustové fliačky boli vždy také dobré preto, lebo som ich nikdy nenavarila dosť.“ S knihou Bez srandy, ale vážne je to podobné: má 208 strán, ale dobrého býva vždy málo...
