Vyhľadávanie
Na pozvanie Spolku Slovákov v Poľsku - so sídlom v Krakove, sa spisovateľ Anton Hykisch 22. júna 2004 zúčastnil na literárnom večere, na ktorom pred početným publikom predstavil poľské vydanie svojho známeho historického románu Milujte kráľovnu.
Po návrate z Krakova sme Antona Hykischa požiadali o informáciu o tomto literárnom večere. Tak vznikol nasledujúci text, ktorý je nielen inormáciou, ale aj zaujímavým pohľadom na komunitu Slovákov v Poľsku a širšie súvislosti ponímania stredoeurópskych dejín.
"Hlavným mestom Poľska je, samozrejme, Varšava. Za hlavné mesto poľskej kultúry sa však považuje Krakov. Nie neprávom. Toto starobylé mesto s nádherným stredovekým rínkom, s Wawelom, prvým sídlom poľských kráľov, je neustále pulzujúcou dielňou, kde sa hemžia spisovatelia, vydavatelia, tlačiari, výtvarníci v ateliéroch a galériách, herci a herečky v pivničkách s malými divadielkami.
Na uličke sv. Filipa v krakovskom starom meste sa nachádza aj budova Spolku Slovákov v Poľsku. Má tiež svoju galériu a pekné klubové priestory, kam sa naučila chodiť aj krakovská kultúrna elita. I keď slovenská menšina v Poľsku nie je početná (sú to obyvatelia dedín Kysúc, Oravy, Spiša a Javoriny), vďaka existencii krajanského spolku si zachovala svoju identitu. Dnes však vplyv Spolku Slovákov v Poľsku so sídlom v Krakove smelo prekračuje rámec krajanského združenia. Obsahovo aj grafickou úpravou výborne robený mesačník ŽIVOT je vizitkou nielen šéfredaktora Jána Špernogu. Na čele Spolku stoja Slováci vytrénovaní v neľahkom konkurenčnom prostredí náročného Krakova. Súčasný predseda Spolku univerzitný profesor Jozef Čongva má svoj vplyv a váhu v celom poľskom vedeckom kontexte. Organizátorskou dušou poľských Slovákov je dynamický Ľudomír (Mirko) Molitoris. Jeho zásluhou žije a prosperuje v centre Krakova ambiciózny kultúrny stánok: galéria, klubové priestory, redakcia a nakoniec i vydavateľstvo kníh. A navyše vybudovali aj vlastnú tlačiareň. V dnešnom umeleckom Krakove je cťou dať si vytlačiť knihu alebo katalóg "u Slowaków". Je to záruka kvality, presnosti a efektívnosti. Tlačiareň krakovských Slovákov nedávno získala celoštátne ocenenie za najkrajšie vytlačenú knihu výtvarného charakteru!
Do takého skvelého prostredia som nedávno zapadol spoločnou zásluhou Literárneho informačného centra v Bratislave a Spolku Slovákov v Krakove. V klubových priestoroch Slovákov v Krakove sa konal dňa 22. júna literárny večer venovaný poľskému vydaniu historického románu MILUJTE KRÁĽOVNÚ. Román prednedávnom vydalo tunajšie Stowarzyszenie Slowaków v Polsce v preklade popredného poľského slovakistu a anglistu (aj spisovateľa) Andrzeja Czcibora-Piotrowského pod názvom Kochajcie królowa. Sála bola plná. Prišli nielen miestni Slováci. Medzi obecenstvom boli predstavitelia vedeckého a umeleckého Krakova, univerzitní profesori, študenti slavistiky a ďalší priaznivci literatúry.
Literárny večer uvádzal predseda Spolku Slovákov prof. Čongva a generálny tajomník Spolku Ľudo Molitoris. Veľkým zážitkom bolo vystúpenie pani Niny Repetowskej, ktorá čítala úryvky z románu. Pani Nina je známou herečkou a umeleckou vedúcou krakovského Divadla faktu. Úryvky z knihy predniesla s takou silou a zanietením, že jej vystúpenie sa premenilo na malú monodrámu. Nemýlili sme sa. Hykischovská Mária Terézia ju tak zaujala, že ju chce uviesť samostatne ako monodrámu vo svojom divadielku jedného herca. Uvádza tam cyklus o zaujímavých ženách (Maria Curie-Sklodowska, Pola Negri, poľské kráľovné atď.).
Diskusia o románe bola na vysokej úrovni. Diskutovali univerzitní profesori i ostatní záujemci o postave a úlohe panovníčky, o význame tereziánskych reforiem, o pojme strednej Európy, o osudoch niekdajšej Haliče, ktorá spolu s Krakovom bola po delení Poľska dlho súčasťou rakúskej habsburskej monarchie, o vzťahoch etiky a politiky, o rozdieloch v ponímaní národných dejín stredoeurópskych národov.
Diskusia pokračovala dlho aj po oficiálnom zakončení programu. Teplou letnou nocou sme sa túlali po vysvietenom krakovskom hlavnom rínku s Mariánskym kostolom s nádherným oltárom Víta Stossa, ktorý zrejme inšpiroval aj nášho Majstra Pavla z Levoče či Majstra M.S. z Banskej Štiavnice. Vo výklade ktoréhosi kníhkupectva bola aj červená obálka knihy Kochajcie krolowa.
Mal som skvelý pocit, že vďaka krakovským Slovákom a podpore Literárneho informačného centra v Bratislave sa slovenská literatúra sa dostáva do vedomia kultúrneho srdca dnešného Poľska. Slová, vety a kapitoly slovenského románu vnikajú do sŕdc európskych čitateľov. Tak to má byť a je sa z čoho radovať."
(Jún 2004)
