Vyhľadávanie
Košice žili minulý mesiac prestížnym literárnym podujatím Mesiac autorského čítania. Známy literárny „maratón“ sa začal 1. júla v Brne a tento rok oslávil svoj 20. ročník. Trval tradične 31 dní a návštevníci si mohli pozrieť a vypočuť 62 autorov zo štyroch usporiadateľských krajín (Česko, Slovensko, Poľsko a Ukrajina) a jednej hosťujúcej krajiny, tentoraz to bolo Rumunsko.
Organizátorom slovenskej časti je už deviaty rok Knižnica pre mládež mesta Košice. „Určite je veľmi náročné pripraviť takýto festival,“ povedala poverená riaditeľka knižnice Kamila Prextová. „Tiež skoordinovať sa s usporiadateľskými krajinami. Držíme sa však pravidla, že hľadáme, ako sa to dá a nie ako sa to nedá.“ Projekt z verejných zdrojov podporil aj Fond na podporu umenia.
Na pódiu v Litparku sa Košičanom každý deň predstavili dvaja autori, jeden z usporiadateľskej krajiny, druhý z hosťujúcej. Návštevníci festivalu si tak mohli užiť moderované besedy a čítania v rodnom jazyku autorov s prekladom. Košice navštívilo mnoho zvučných mien, ako napríklad Pavol Rankov, Verona Šikulová, Pavel Kolmačka, Weronika Murek, Malgorzata Rejmer, Adrian Schiop, Myroslav Lajuk, Lucian Boia, Dan Lungu a mnohí ďalší. Košičania si mohli vypočuť aj domácich, Milana Kolcuna a Slavomíra Szabóa.
Hneď v prvý večer sa hosťom predstavil človek, ktorého meno je v Rumunsku veľmi známe. Adrian Cioroianu je nielen spisovateľ, ale aj novinár, historik a politik. Momentálne pôsobí ako delegát Rumunska pri UNESCO v Paríži. Košičanom predstavil svoj jediný román Neverník s figami a čajkami.
Košičania si mohli vypočuť aj Irenu Brežnú. Vo Švajčiarsku jej vyšlo desať kníh, do slovenčiny bolo preložených šesť kníh. U nás je najznámejšie jej dielo Vlčice zo Sernovodska. Kniha predkladá čitateľovi obraz každodenného života z vyše dvadsaťročného nerovného zápasu Čečencov o svoju nezávislosť. I. Brežná priblížila vojnu, ktorú prežila na vlastnej koži dobrovoľne vďaka tomu, že s falošnými dokladmi odišla do Čečenska. Na festivale čítala úryvky z textov týkajúcich sa prelomových rokov 1968 a 1989 z najnovšej knihy Postrehy emigrantky.
Domácu scénu reprezentoval aj finalista ceny Anasoft litera Milo Janáč. Jeho kniha Milo nemilo je vtipná a zo života. Autor žije v Gelnici, kde pracuje ako vedúci mestského oddelenia kultúry. Divákom prezradil, že prešiel rôznymi povolaniami a za najkrajšie obdobie života s úsmevom označil to, keď bol nezamestnaný. Jeho debut vznikol vďaka práci barmana. Ako povedal, na začiatku nepredpokladal, že nejaká kniha vznikne. Písal príspevky zo svojich zážitkov v krčme na FB a neskôr ich zhrnul do knižného celku.
Diváci mali na festivale možnosť vidieť a počuť aj ďalšiu hviezdu rumunskej literatúry, poetku Anu Blandiana. Autorka bola vo svojej krajine niekoľkokrát na listine zakázaných autorov. O svojej disidentskej skúsenosti napísala román Zásuvka s potleskom. Napísala však aj knižku pred deti, kde sa inšpirovala svojím kocúrom. „Neuvedomila som si však, že kocúrovi, ktorého som nazvala Arpagic, dávam čoraz viac vlastností Ceaușescua. No ľudia si to všimli a prezidenta začali prezývať kocúrovým menom. Zasa ma zakázali. Zo dňa na deň zo všetkých knižníc a kníhkupectiev zmizli moje knihy.“
Výnimočným zážitkom bolo určite aj stretnutie s českým autorom Milošom Doležalom. Účastníkom festivalu rozprával o svojej tvorbe, v ktorej ho vo veľkej miere inšpiruje jeho rodná Vysočina a tiež známe udalosti. Dve knihy venoval eštebákmi umučenému kňazovi Jozefovi Toufarovi a tú najnovšiu Karolovi Čurdovi, českému parašutistovi, ktorý sa po atentáte na Heydricha prihlásil na Gestape v Prahe, aby vyzradil zásadné informácie o rodinách, ktoré spolupracovali s parašutistami. „Po vojne, dokonca ani pred smrťou, nič neľutoval a to je pre mňa strašidelná vec,“ uviedol autor.
Nie všetci autori sa postarali o tradičný umelecký zážitok. Rumunská poetka Iulia Militaru a hudobník Andrei Barbu spolu divákom priniesli nevšedné vystúpenie. Predstavenie s rôznymi audiovizuálnymi prvkami prepojené s vlastnou tvorbou charakterizuje Iulia ako experimentálnu poéziu. Hudba, ktorú diváci vnímali, bola miestami sugestívna, ezoterická, melancholická i psycheledická a zaujímavým spôsobom dopĺňala text.
Košice si celý júl literárne užívali. „Tento ročník bol taký pokojný, každý deň prichádzali autori, moderátori, návštevníci autorských čítaní a môžeme smelo povedať, že rumunský ročník je v kvalite porovnateľný s predchádzajúcimi ôsmymi ročníkmi, ktoré sa konali v Košiciach,“ zhodnotila K. Prextová.
Na záver poverená riaditeľka knižnice prezradila, že známy literárny maratón Košice neobíde ani na budúci rok. „Čestným hosťom bude Maďarsko. Pre nás to bude jubilejný 10. ročník, takže budeme oslavovať,“ dodala. Isté teda je, že sa znova môžeme tešiť na poriadnu literárnu nálož a známe mená z literárneho sveta.
