V tomto čísle Knižnej revue znovu prezen-
tujeme aktuálne knižné dianie a ponúkame
pestrý výber kníh. Pri príprave nášho me-
sačníka ma viac ako inokedy zaujala práve
spomenutá pestrosť, no nielen v literárnom,
ale v tom obyčajnom zmysle, ktorý sa rodí
z prostého pohľadu na knihy. Zrazu som
uvidel veľké a malé knihy, a rôzne veľké
a rôzne malé knihy, a ešte aj knihy medzi
tým. Napríklad Jozef Leikert vydal dve malé
knihy o láske Zláskavenie - považujem ich
za pomerne klišéovité a naivne romanti-
zujúce, no mladý a dobrý básnik Martin
Chudík napísal o nich veľmi empaticky,
a v jeho čítaní sú veľké (strana 8). Pozrel
som sa aj na väčšiu knihu — Zuska Kepplová
znova vo svojej knihe Reflux zaznamenáva
témy na vektoroch domov — cudzina, cu-
dzina — domov. Tieto témy sú dnes natoľko
všeobecne pertraktované, že nepociťu-
jem nejakú zvláštnu potrebu čítať o tom
osobitne v beletristickom balení a mohlo
by sa zdať, že v mojom pohľade bude táto
knižka v skutočnosti malá. Branislav Breza
však o nej napísal pekný článok (strana 18),
a napriek môjmu videniu sme ho zaradili na
dvojstranu Dobré čítanie, lebo pre neho je to
veľká kniha a môže byť takou pre mnohých!
Do tretice spomeniem Jozefa Kollára — jeho
kniha 55 minút medzi životom a smrťou je
„vzrastom“ niekde v strede, no v posledných
dňoch sa pre mňa stala najväčšou a naj-
radšej by som jej venoval v Knižnej revue
viac priestoru ako len na strane 15, ale sú
tu aj ďalšie malé i veľké knihy, ktoré si ho
zaslúžia. Môj prístup je taký preto, že náš
mesačník sa nerodí z môjho ega, ale z reš-
pektu voči názorom iných. Azda aj preto
neraz počujem, že vediem jediné periodi-
kum v knižnej a literárnej oblasti, kde ešte
možno u nás normálne publikovať…
V čom je teda veľkosť kníh? Odpoveď asi
už dávno poznáte: v čitateľoch. A malosť?
Malosť kníh je evidentná: v každej knihe
totiž môže byť pre niekoho aspoň niečo na-
toľko malé, že to v ňom podrastie na niečo
veľkéJ.
