Skúmanie malých dejín, dejín konkrétnych, jednoduchých ľudí a ich obyčajných
životných príbehov, je v súčasnosti jedným z nosných prístupov k vnímaniu
histórie vôbec. Tieto dejiny sú oveľa uchopiteľnejšie a poskytujú človeku mož-
nosť uvedomiť si vlastnú historicitu, spoznať, že aj my konkrétne a osobne sme
svedkami a tvorcami dejín. Malých dejín, z ktorých vznikajú veľké dejiny.

„V uhorských písomných prameňoch sa mačka vyskytuje
úplne ojedinele. Takouto výnimkou sú účty poľského knie-
žaťa Žigmunda z roku 1500, keď sa zdržiaval na uhorskom
kráľovskom dvore. Medzi najrozličnejšími výdavkami jeho
dvora sú uvedené aj dva denáre za opravu reťaze
 na priväzovanie mačky.
“ Daniela Dvořáková
V rámci malých dejín bádatelia nemohli obísť
fenomén zvierat, ktoré mali počas vekov
na životy ľudí oveľa živelnejší, bezprostrednejší
vplyv, ako je to v súčasnosti. Ich existencia ne-
bola zapríčinená len duševnou potrebou človeka
mať s niekým (s niečím) vzťah – ako je to dnes
v prípade domácich maznáčikov. Citový vzťah
k zvieratám bezpochyby existoval odpradávna,
nad ním však prevažovala fyzická závislosť exis-
tencie človeka od zvierat: zvieratá poskytovali
ľuďom potravu, živobytie, nenahraditeľnú pomoc
pri obrábaní pôdy, pri cestovaní. Boli súčasne aj
symbolom prestíže – tento aspekt je zachovaný
dodnes.
  Výskumu kultúrno-historických či kul-
túrno-antropologických otázok týkajúcich
sa zvierat sa venuje špecifická interdisci-
plinárna veda zoohistória, ktorá je v Eu-
rópe veľmi atraktívnym a produktívnym
odvetvím histórie. Trend preniká aj na Slo-
vensko a pomaly sa rodia jeho produkty,
z ktorých prvým je kolektívna monografia
Človek a svet zvierat v stredoveku (Veda
2015). Editorsky ju spracovala Daniela Dvořá-
ková a vznikla na základe výskumu na pôde
Historického ústavu SAV v rokoch 2011 – 2013.
Tím odborníkov tvorili popri historikoch-me-
dievalistoch aj kunsthistorici, archeológovia,
jazykovedci a archivári a na knihe sa autorsky
spolupodieľali aj českí vedci. Monografia je preto
dvojjazyčná, české príspevky sa do slovenčiny
neprekladali hlavne z dôvodu, že často pracovali
s originálnymi stredovekými českými textami,
ktoré sprostredkovávajú čitateľom zážitok au-
tentického stredoveku, ktorý by sa prekladom
stratil. Tematika je veľmi pestrá, celkovo možno
tvrdiť, že monografia sústreďuje najmä štúdie
zamerané na minuciózne otázky, ktoré ponúkajú
intímny pohľad na stredovek. Časté sú aj presahy
do obdobia antiky, čo je celkom prijateľné, pre-
tože bez poznania antických základov sú mnohé
javy stredoveku nepochopiteľné. Je tu prítomná aj
tendencia zamerať sa na domáce dejiny. Citeľne
však chýba uhorský rozmer tém, hlavne tých,
ktoré sa týkajú územia Slovenska.
  Štúdie v monografii sú rozdelené na osem te-
matických celkov. Prvý z nich s názvom Zviera
ako symbol vychádza z ideového princípu stredo-
veku, že „všetko je súčasne aj niečo iné“. Zvieratá
vystupujúce v umeleckých dielach, na erboch
a tapisériách boli nositeľmi alegorického výz-
namu a často im bola prisudzovaná aj morálna
hodnota. Syntetizujúca štúdia Ivana Geráta Zvie-
ratá v obrazových legendách stredoveku ponúka
veľmi dobrý prehľad rôznych polôh, v akých sa
mohli vyskytovať zvieratá v umeleckej produkcii
– od prirodzeného miesta po objekt exorcizmu.
Zaujímavé sú štúdie venované konkrétnym zvie-
ratám – muche, kukučke a psovi – odhaleniam
významov ich prítomnosti, napríklad mucha ako
symbol hriechu. Niektoré témy sú veľmi ľudské,
„bulvárne“ bez negatívnej konotácie, ktoré môžu
rátať s čitateľským záujmom – napríklad štúdia
Marie Malivánkovej Waskovej o zvieracích na-
dávkach alebo o krvi zvierat od Dušana Burana
a Radoslava Ragača.
  Kapitola Kôň a pes, najvzácnejšie zvieratá stre-
doveku sa napriek svojmu názvu venuje najmä
psom, ich vnímaniu v dejinách, symbolu čierneho
psa naprieč mytológiami a tomu, ako v skutoč-
nosti vyzeral ich chov v stredoveku.
  V súčasnej dobe, v ktorej má vegetariánstvo
a vegánstvo silné zastúpenie a úcta k životu
prináleží aj zvieratám, istotne zaujme kapitol-
ka o Liečivej moci zvierat, konkrétne psov, od
Petra Bystrického. Na otázky bežného života
sa zameriava kapitola Hospodárske zvieratá so
zaujímavou štúdiou Pavla Hudáčka o pasení
svíň v lesoch. Článok odkrýva nečakané súvis-
losti, napríklad fakt, že podobné hospodárenie
– pasenie svíň v lesoch – malo za následok aj
kultivovanie lesov. Kapitola Zvieratá nenávidené
a prenasledované je zameraná tiež monotematic-
ky na vlka a na literárnu genézu postavy vlkolaka
v stredovekých umeleckých textoch, ktoré ju na
počudovanie zobrazovali s oveľa väčšími sympa-
tiami než neskoršie doby. Priam vzorovo je vypra-
covaná štúdia Velbloud Plzeňský od Petra Elbela
v kapitole Zviera ako kráľovský dar, ktorá skúma
osud ťavy ukoristenej plzenskými mešťanmi od
husitov. Zaujímavá je aj štúdia o prvom slonovi
na území Slovenska od Michaela Badu, ktorá
láka hlavne kurióznym námetom a prekvapivým
osudom slona s menom Suliman. Ďalšia kapitola
s názvom Poľovačky a rybolov je zameraná hlavne
na miestne dejiny a obsiahne celú paletu tém: od
lovu vysokej zveri vo Zvolenskej stolici cez práv-
nické otázky lovu v Čechách a na Morave, lov
s dravými vtákmi až po miesto rýb v stravo-
vaní súdobého človeka. Posledná kapitola je
venovaná Zvieratám v mestách, konkrétne
v Prahe a Bratislave – ich stredoveké listiny
analyzovali Juraj Šedivý a Martin Štefánik.
     Kniha vyšla na kvalitnom lesklom papieri,
jednotlivé štúdie dopĺňajú nádherné farebné
reprodukcie, ilustrácie stredovekých textov,
ktoré presne nasledujú tlačený text a infor-
mačne ho dotvárajú. Naozaj kvalitne spracovaný
titul obsahuje aj register a bohatú bibliografiu.
Monografia sprostredkúva veľmi blízky pohľad
na dejiny, stráviteľnejší aj pre bežného čitateľa (aj
keď vedecký štýl väčšiny textov je veľmi výrazný,
občas aj na úkor zrozumiteľnosti či čitateľnosti).
Štúdie sú aj napriek tejto výhrade veľmi kvalit-
né, mnoho z nich vo mne vyvolalo veľký záujem
o ďalšie informácie v oblasti.
  Dúfajme, že téma zvierat naďalej ostáva v zá-
ujme vedy. Už aj preto, lebo môže pomôcť pri
ekologizácii myslenia aj pri návrate k vlastnej
podstate, pri nájdení stratenej cesty k prírode,
k zvieratám, ktoré podľa veľkého svätca stredo-
veku, sv. Františka z Assisi, „nežijú iba pre ľudí,
ale aj pre Boha“