Nedávno sme mali stretávku s bývalými spolužiakmi, resp. spolu-
žiačkami z vysokej školy. Zistil som, že asi iba tretina z nás doteraz
pracuje v oblasti, ktorú sme vyštudovali (učiteľstvo angličtiny
a ruštiny). Rozprávali sme sa o štrajku učiteľov, učiteľských platoch,
osnovách a o úpadku hodnoty VZDELANIA. Pod vzdelaním myslím
nielen špecializáciu v istej oblasti, ale základný rozhľad vo svetovej aj
domácej histórii, politike, sociológii, filozofii, náboženstve, literatúre,
hudbe, umení…
O tom, ako už roky (ne)funguje naše školstvo, som si nerobil žiadne
ilúzie. Od roku 1989 bolo pre všetky vlády iba jedným z okrajových
rezortov – a podľa toho to tak aj vyzeralo. Chaos, byrokracia a totálne
podfinancovanie ma preto príliš neprekvapujú.
Náš učiteľsky najzapálenejší spolužiak na otázku, prečo odišiel z gym-
názia v Poprade pracovať do úplne odlišného odboru do Bratislavy, od-
povedal, že čoraz horšie znášal reči svojich študentov, ktorí ho otvorene
ľutovali, ako málo zarába. Mobil niektorých z nich mal vyššiu hodnotu,
ako jeho mesačný plat. Nechápali, prečo sa potom tak veľmi snaží.
Čo ma však naozaj prekvapilo, bolo konštatovanie, ako veľa
dnešných študentov aj na výberových stredných školách iba hor-
ko-ťažko prelieza so štvorkami a päťkami. Nezmaturujem? No a čo?
Budem robiť za veľké prachy v otcovej firme… načo mi je tá vaša
maturita?
Ako obhájiť hodnotu VZDELANIA v dobe, ktorá je pragmaticky čoraz
viac koncentrovaná iba na výkon a výsledok? Koľko kto zarobil, ako sa
zabezpečil a ako ho všetci ostatní môžu…
Načo strácať čas kopou zbytočného vysedávania v škole? Treba na
sebe makať a ísť priamo za svojím cieľom. Ako Steve Jobs, raper Rytmus
alebo youtuber Gogo. Načo tie zbytočné knihy? Všetko je predsa na
webe. Aj to, čo vám médiá zatajujú… Treba čítať Zem a vek a počúvať
Slobodný vysielač.
Napriek tomu ma šokovalo, aké množstvo mladých ľudí volilo
v posledných voľbách fašistu Kotlebu a ešte sa k tomu hrdo hlásili.
A obávam sa, že sa to nedá vysvetliť iba zmyslom pre rebéliu.
Podobne ako mnohí iní som mal pocit, že si v parlamentných voľbách
nemám z koho vybrať. Väčšina dnešných pravicových politikov typu
Sulík a Matovič dosiahli úspech v ekonomickej oblasti, ale zúfalo im
chýba VZDELANIE – rozhľad a zmysel pre vnímanie sveta v širších
súvislostiach. Sú produktom spoločnosti, ktorá nechápe, že štát bez
kultúry a schopnosti rozlíšiť základné etické hodnoty stráca zmysel.
Pri diskusiách s mnohými – aj úspešnými a dobre zarábajúcimi mla-
dými ľuďmi – si uvedomujem, ako málo je pre nich podstatný všeobecný
rozhľad a vzdelanie. Naše školstvo je v oveľa horšom stave, než si
myslíme, čo však nie je to naozaj tragické. Ale to, že máme pocit, že je
to v podstate úplne v poriadku.
