Vyhľadávanie
Pestré obrázky z Chudobky
Gaba Belanová: Mara Kakara
Bratislava, Belimex 2005
Poviedkový debut Gaby Belanovej sa venuje dnešnej dedine. Autorka zasadila dej do Chudobky, malej dedinky medzi kopcami s vinohradmi a hajlochmi, úrodnými poliami a dvoma rybníkmi kdesi v požitavskom kraji. Do dediny, ktorá „ožíva s východom slnka a zaspáva na etapy – so sliepkami starí a mladí hlboko v noci“, patria tri polorozpadnuté kaštiele, dva obchody, tri krčmy, kostol a futbalové ihrisko.
Zaujímavou ju však robia jej obyvatelia. V dvanástich poviedkach vykreslila autorka mnohé charakteristické postavičky, ich názory, zvyky, vzťahy, pohľady na minulé, súčasné i budúce udalosti, ako aj ich „vlastné zákony“. Tak predstavila napríklad Mateja, dlhoročného tajomníka MNV, ktorý sa usiloval pochopiť spoločenské zmeny, ktoré ho zastihli na dôchodku. Uvažuje nad Chudobkou, ktorú objavili „horniaci“. Dotiahla ich sem neďaleká horúca termálna voda a začali tu kupovať chalupy, po chotári sa začali preháňať džípy a limuzíny...
Chudobka mala aj svojich rázovitých obyvateľov – zvedavú starú žgrlošku a miestnu bosorku, prezývanú Mara Kakara, ktorá vždy všetko vedela prvá a dokonca predvídala smrť; klebetnicu tetku Pohromu (Apolu) Kozopasovú; hájnika Ruda Banduru s jeho neodmysliteľným vlčiakom Tarzanom, ktorý doplatil na nepolepšiteľného recividistu Rafa Stojku; výmyselníka mnohých prekvapení a žartov Andráša; postihnuté dievčatko Valeriánku, ktorú jej okolie a najmä deti trápili až do smrti; bylinkárku „mamustarú maličkú”, čo liečila celú dedinu; či krčmových štamgastov s ich vychýrenou zábavou – stávkami na hádanky.
Aj rôzni „prišelci“ si našli svoje miesto v niekoľkých poviedkach. Belanová ich farbisto vykreslila, napr. amerikána Zátureckého, ktorý si opravil kaštieľ v Chudobke, Zazu (Gruzínca), ktorý sa pred rokmi oženil s Jankou z neďalekej dediny, aby získal občianstvo a teraz už ako boháč kúpil ruiny dedinského kaštieľa. Ďalšou postavičkou je víkendár a nenapraviteľný sukničkár Martin, ktorý tu zdedil dom po starých rodičoch. Nový domov v Chudobke našla aj úspešná výtvarníčka Verona, prišelcom bol aj Jano Trnka, zvaný ,,spisuvateľ“.
Rázovité postavičky z požitavskej Chudobky so svojimi starosťami, radosťami, slabosťami, neresťami, ale i citlivým pochopením, láskou v Belanovej poviedkach doslova ožívajú. Nechýba im humor, šibalstvo, zodpovednosť, ale i čudáctvo, vzdor, špekulanstvo. Možno čitateľovi pripomenú niekedy niekoho zo svojho okolia, či rodiska.
Katarína Mikluščinová
