Vyhľadávanie
Ďalšia z monografií na hudobnú tému z pera Mariána Jaslovského sa venuje skupine Collegium musicum, jej histórii, hviezdnym časom i najznámejším protagonistom a ich vzájomným vzťahom v kapele.
Na prvé stretnutie s Collegiom asi nikto z nás nezabudne. Toto nie je skupina, ktorá by sa votrela do nášho života s intelektuálnou, trochu odťažitou delikátnosťou Deža Ursinyho alebo s jednoduchou bezprostrednosťou večného kamaráta Pavla Hammela. Collegium – to bola VEC. Neskrotná, slobodná a nekonečne charizmatická. Marián Varga za organom bol Paganini našej generácie, jediný tuzemský rockový idol. Tajuplný, divoký, opradený fámami. Vzrušujúci. Bol to človek, ktorý akoby prišiel do nášho malého štátu za železnou oponou z krajiny, kde sa rock môže hrať slobodne, kde sa hviezdy môžu správať, ako chcú a kde úvodníky v hudobných časopisoch nemusia byť o festivaloch politických odrhovačiek. Varga bol živou revoltou proti tesilovému a dederónovému socializmu, s jeho hudbou sme dýchali priestor. A pritom bol na dohľad, býval tu, na Šmeralovej.
Doteraz si pamätám ten elektrizujúci pocit, keď som vyberal prvú platňu dvojalbumu Konvergencie a starostlivo ju kládol na tanier hi-fi gramofónu mojej tety. Pamätám si aj opojnú vôňu vinylu a obalu. Varga bol náš Boh. Ak sme Vargu v tom čase zahliadli v meste, roztriasli sa nám kolená. Koncert Collegia Musica bolo prvé vystúpenie rockovej skupiny, ktoré som v živote videl. Vypredaná sála PKO burácala a ja mám zimomriavky ešte dnes, keď si na to spomeniem.
Marian Jaslovský
V tlačenej podobe Knižnej revue sú aj ukážky z pripravovanej knihy
