Vyhľadávanie
Beletristický debut reportéra Andreja Bána Medzisny nezapadá do kontextu jeho žurnalistickej tvorby. Literárne reflektuje príbeh muža v stredných rokoch. Adama.
Pôsobenie Andreja Bána na slovenskej mediálnej a kultúrnej scéne by sa dalo označiť za všestranné. Je reportér, fotograf, publicista, autor knihy reportáží Slon na Zemplíne. Príbehy Slovenska (2018) a Trochu oheň, trochu voda. Príbehy Balkánu (2019). Je držiteľom niekoľkých ocenení za najlepšiu reportáž (Novinárska cena NOS-OSF 2006, 2007, 2009, 2012 a iné), o.i. aj ceny Krištáľové krídlo (2004) v kategórii publicistika a literatúra.
Beletristický debut Medzisny (2021) nezapadá do kontextu autorovej publicistickej či dokumentaristickej tvorby, ale reflektuje konkrétny príbeh muža v stredných rokoch Adama.
Kľúčový motív novely – návratnosť v čase a jeho kauzalita (efekt motýlích krídel) – nie je v súčasnom kultúrnom ponímaní (knižnom, filmovom) nový, jeho stvárnenie môže byť skutočne rôzne od invenčného cez problematické až po celkom konvenčné. Ide o lákavú tému vzhľadom na abstraktný, ťažko uchopiteľný charakter filozofickej kategórie času. Je tu zároveň pridaný akýsi predstupeň sna; novela sa odohráva prevažne v súčasnosti, ale v akomsi snovom, fikčnom svete, v priestore Adamových predstáv. Zaujímavý názov evokuje stav na hranici: času, priestoru, fiktívneho a reálneho a vzhľadom na dej a rozpoloženie postáv je aj výstižný.
Tri osudové ženy
Príbeh sa začína v hustom tmavom lese, kde hlavnému hrdinovi skríži cestu tajuplný muž mimo časopriestoru a prezradí mu životné tajomstvo. Adam sa pred spustením časomiery spojí s piatimi blízkymi ľuďmi z minulosti/prítomnosti (Eva, Aňa, Lea, Peter, Roman) esemeskou: „Ahoj, o štyri dni o 15:48 odídem na nebezpečnú misiu. Neviem, či a kedy sa vrátim. Uvidíme sa dovtedy? Rád by som… Adam.“ Previazanosť s týmito ľudskými osudmi vznikla na základe predošlých partnerských alebo priateľských vzťahov – všetky charakterizuje ich ukončenosť alebo miera napätia, ktorým tieto vzťahy disponujú.
Z rozprávania vyplýva, že sú to hneď tri osudové ženy, ktoré Adamovi skrížili cestu: psychoterapeutka Lea, architektka Eva a éterická Aňa. V najintenzívnejšom kontakte je Adam s Evou, ktorá je zakliesnená v komplikovanom manželstve s vysokopostaveným Vladom. Parciálne sa kryštalizuje aj Adamov problematický vzťah s otcom a bratom (vzťah fungujúci na základe zrkadlenia).
Jeho životnú púť – okrem vonkajších okolností – sprevádzajú démoni z nevyriešených vzťahov v minulosti, psychické problémy a špecifické osobnostné črty (vnútorná nevyrovnanosť): „Zastal a nebol schopný urobiť ďalší krok. Nebol schopný sa ani otočiť, ba ani pohnúť hlavou na ľubovoľnú z dvoch strán. Nebol schopný ani ostať stáť.“ (s. 7) Aj na základe prekonávania určitej životnej krízy vzbudzuje dojem neschopnosti zaradiť sa do bežného života a zostáva zaseknutý v akomsi vlastnom časovom vákuu.
Pohyb v čase a priestore
Jazyk novely je civilný, ovplyvnený reportážnymi a dokumentárnymi textami, čomu zodpovedá zachovanie chronologicko-kauzálnej dejovej osi, ale miestami sa vyskytuje nadbytočné dovysvetľovanie deja.
Dejová línia je rozvrhnutá lineárne; napriek návratom do minulosti a väčším časovým skokom je možné sujet spoľahlivo rekonštruovať. K silným miestam novely patrí schopnosť udržať hladký priebeh a práca s atmosférou.
Okrem pohybu v čase ide aj o pohyb v priestore: Adam sa orientuje v priestore Blízkeho východu, je tu načrtnutá zápletka nebezpečnej misie aj miestne reálie, čo znie ako sľubný spôsob, ako text rozvinúť. Novela zároveň núka fiktívnu sondu do medziľudských vzťahov a má potenciál na analýzu myšlienkového sveta hlavnej postavy.
Načrtnuté sci-fi prvky sú využité okrajovo, textovou doménou je pohrávanie sa s časovou líniou a životmi postáv, no čitateľovi akosi chýba výraznejší presah, povedzme hĺbka prežívania. Namiesto zbytočného vysvetľovania motivácie ich konania by bol vítanejší moment prekvapenia, ktorý v očakávateľnom závere absentuje: celkový dojem z diela by bol presvedčivejší.
Summa summarum – téma s potenciálom a mierne rozpačitým výsledkom, časové mystérium však rozhodne stojí za pozornosť aj v Bánovom literárnom spracovaní.
Patrícia Gabrišová (1990)
Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a dejepis na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach. Pracuje ako učiteľka pre nižšie stredné vzdelávanie v Košiciach. Publikuje na portáli Knihy na dosah a uverejňuje príspevky v časopise Slovenčinári. Je členkou Spišského literárneho klubu.
Andrej Bán: Medzisny
Bratislava: Artforum, 2021
