Vyhľadávanie
Medzinárodná prekladateľská dielňa v Berlíne
Koncom marca sa v Berlíne konala po prvý raz medzinárodná prekladateľská dielňa na tému Aktuálna nemecká literatúra. Hostiteľom týždňového podujatia (od 21. do 27. 3.) bolo Literárne kolokvium Berlín (Literarisches Colloquium Berlin, LBC), finančne ho podporila nadácia Roberta Boscha (Robert-Bosch Stiftung) a zúčastnilo sa na ňom 13 prekladateľov z Francúzska, USA, Poľska, Čiech, Slovenska, Maďarska, Turecka, Ukrajiny a ďalších krajín. Účastníkov vybrali na základe zaslaných prác vo výberovom konaní.
Podujatie bolo v podstate experimentom, a to veľmi vydareným. Vzniklo na podnet nadácie Roberta Boscha, ktorá popri mnohých iných aktivitách podporuje aj vzájomné porozumenie medzi národmi. Prvý deň boli na programe praktické informácie: o práci LCB, nadácii Roberta Boscha a možnostiach štipendií, o Európskom kolégiu prekladateľov v Straelene a deň zavŕšila prednáška literárneho kritika Jörga Magenaua.
Európske kolégium prekladateľov v Straelene (www.euk-straelen.de, e-mail: euk.straelen@t-online.de) ponúka ideálne podmienky na prekladateľskú prácu, pričom nezáleží na jazyku originálu ani prekladu. Toto moderne vybavené stredisko poskytuje štipendistom ubytovanie zadarmo, hosť si zabezpečuje stravu, ale takisto môže požiadať o štipendium nadáciu Roberta Boscha.
Jörg Magenau v prednáške na tému Aktuálna nemecká literatúra predstavil dva z dominujúcich prúdov súčasnej nemeckej literatúry: vyrovnávanie sa s vojnovými udalosťami (ešte vždy) a tzv. oddychovú literatúru. (Mnohým účastníkom sa mimovoľne natískala otázka, prečo sa v nemeckej literatúre tak málo uznáva krása, jemnosť, nežnosť či duchovnosť...) Najaktuálnejšie informácie o tom, čo práve hýbe nemeckou literatúrou, prinášajú internetové stránky www.perlentaucher.de alebo www.litrix.de.
Čítanie textov Wilhelma Genazina predznačilo pracovnú tému ďalšieho dňa. Genazino sa ukázal ako sympatický človek, s ktorým sa dobre spolupracovalo na prekladoch. Podarilo sa mu vcítiť do práce prekladateľa, čo sa nie každému autorovi podarí, a veľmi ochotne vysvetľoval rôzne významové, lexikálne či štylistické odtienky, pomáhal v analýze a interpretácii svojho textu – úryvku z románu Ein Regenschirm für diesen Tag (Dáždnik na tento deň) – a posúval ďalej konkrétne riešenia. Spolupráca bola očividne veľmi plodná tak pre samého autora, ako aj pre prekladateľov. Mnohí Slovania navyše svojim prekladom navzájom rozumeli. Bolo však veľmi zaujímavé sledovať, ako táto na prvý pohľad výhoda môže niekedy pôsobiť zavádzajúco, napr. z hľadiska funkcie jednotlivých výrazových prostriedkov (napr. sklon poľštiny používať zdrobneliny, sklon ruštiny prikrášľovať atď.).
Práca s Reinhardom Jirglom v stredu bola trocha z iného súdka. Jeho román Die Unvollendeten (možno ho preložiť ako Neúplní či Nedokončení) veľmi pôsobivo zobrazuje útrapy troch žien, nedobrovoľných utečenkýň zo Sudet, ktoré sa po celý život všade cítia vyhostené a túžia po návrate do vlasti. Autorov jazyk je veľmi náročný a dokonale vypracovaný, strieda sa v ňom hovorová reč s so spisovnou, prácu na preklade sťažuje aj zvláštny druh kódovanej reči (autor používa namiesto niektorých častí slov čísla, ktoré si však nemožno zamieňať s „lacným“ používaním čísel ako napr. v angličtine). Spolupráca s autorom napredovala pomaly, už preklad názvu vyvolal polemiku. Jirgl bol nekompromisný, veľmi ťažko schvaľoval navrhnuté riešenia, chcel preklad, ktorý by bol krásny aj verný...
Výber oboch autorov a ich románov nebol náhodný, naopak, reprezentujú spomínané tendencie v súčasnej nemeckej literatúre. Hoci Genazino predsa len nie je typický predstaviteľ spomínanej literatúry na „dlhú chvíľu“, mnohé jeho texty sa na preklad priam ponúkajú (v nijakom prípade nie sú ľahkou „korisťou“), iné musí prekladateľ dlho a ťažko krotiť, a výsledok, ako aj recepcia v tej-ktorej krajine zostávajú otázne. Len pre zaujímavosť – z 13 prítomných prekladateľov by sa Reinharda Jirgla (aj s ohľadom na literarárnu situáciu v ich krajine) podujal prekladať iba jeden – ruská prekladateľka, zatiaľ čo Wilhelm Genazino zaujal všetkých.
Lipský knižný veľtrh v porovnaní s frankfurtským nie je zameraný až tak komerčne, ale skôr literárne, a tak poskytoval priestor na prednášky, rozhovory s autormi, prekladateľmi, hľadali sa mladí, ešte neznámi autori. Pozornosť pritiahlo aj podujatie Malé jazyky – veľké literatúry, kde sa predstavil napr. aj Michal Hvorecký. V rámci veľtrhu hostitelia zorganizovali pre 13 prekladateľov mnoho osobných stretnutí s vydavateľmi. S úspechom sa stretlo podujatie Aktuálna nemecká literatúra v preklade, kde práve účastníci Medzinárodnej prekladateľskej dielne prezentovali prácu prekladateľov. Fórum v Sklenej hale bolo zaplnené do posledného miestečka.
–pos–
