Medzinárodný básnik

Peter Zajac a Ján Štrasser, autori obsahom i rozsahom bohatej knihy o básnikovi Paulovi Celanovi, majú za sebou viacnásobnú a dlhodobú spoluprácu v oblasti literárnovednej tvorby a prekladateľskej činnosti, no rovnako ich spája aj individuálna tvorba a oblasť publicistiky.

„Vcelku sa dá pri ňom (pri prekladaní, poznámka G. R.) určiť deľba práce. Ja (Peter Zajac, poznámka G. R.) som pripravoval kultúrnohistorickú a filologickú časť a podstročniky s komentármi, Ján Štrasser texty prebásňoval, spätne komentoval a navrhoval varianty. Obaja sme napokon spoločne dospeli k výslednej podobe prekladaného textu. (...) pri písaní textov v tomto súbore sa poradie obrátilo. (...) Spolupráca sa však stávala v oboch prípadoch spoluautorstvom...“ (s. 13)

Kdekoľvek sa začítať

Žánrový synkretizmus (komentáre, vedecké štúdie, eseje, poznámky na okraj, mikrozáznamy, fragmenty...) knihy je zjavný a pre príjemcu vyhovujúci – v podstate sa môže začítať na ktorejkoľvek z 253 strán či začať jednou z 15 kapitol. Percipient privíta odborný výklad pri mnohých básňach výberu, osobitne tých kľúčových. V knihe sa stretneme aj s menami iných umelcov, spravidla takých, ktorých Celanova tvorba nejakým spôsobom zasiahla – inšpirovala. Oživujúco pôsobia aj úryvky z korešpondencie P. Celana a jeho blízkych či známych, informácie z biografie či charakteristika obdobia a krajín, kde a kedy sa Celan v živote pohyboval, a eseje o vzťahu k matke, k ženám.

Černovice

Kniha sa začína pôsobivým príbehom Čítať a písať Celana (Namiesto úvodu) – o prvom preklade, o básni, ktorú napísal v noci z 22. na 23. 12. 1967. Vyšla v r. 1968 ako pocta Petrovi Huchelovi, ktorý žil „za“ berlínskym múrom, „medzi nimi však nebola mreža jazyka, ale z ostnatého drôtu“. (s. 9) Vzhľadom na súčasnú politickú situáciu (vojna na Ukrajine) je veľmi aktuálna kapitolka Básnici z Bukoviny. Autori knihy načrtávajú dejiny tohto geografického územia, ktoré dnes patrí Ukrajine a kde sa v Černoviciach v r. 1920 Paul Celan narodil.

Je to oblasť kedysi obývaná Nemcami s modernou nemeckou kultúrou. V knihe sú ukážky z Celanovej tvorby pod vplyvom bukovinských básnikov. Celan bol človekom zraniteľným a bezbranným, ako píšu Zajac a Štrasser, a to sa dnes vníma s Bukovinou a Ukrajinou veľmi ostro. „Na Ukrajine teraz sneží, mama... / V Kristovom venci drobný smútok drieme... / Mám tu len slzy. Budeš bez nich sama. / (...) Čo by to bolo, mama: rast, či rany, / keby som zmizol jak sneh Ukrajiny?“ (s. 31)

Celanova básnická mapa

Celan sa pohyboval v mnohých (nielen európskych) krajinách, francúzske štátne občianstvo dostal v lete 1955 a to mu „dalo pocit istoty, že patrí do západného sveta“. (s. 33) Do Jeruzalema sa dostal až v októbri 1969, ale ani tam nenašiel domov, no „vyťažil“ z tohto prostredia viacero minimalistických básní, z nich mnohé vyšli až po jeho smrti. „POĎ, usteľ sebou svet, / poď, nechaj ma zasypať vás / všetkým Mojím, // Sme jedno, / Sme si ukoristení, // Aj teraz. // Rue d´Ulm / 8. 11. 69“. (s. 206)

V knihe sa hľadajú a nachádzajú prepojenia i s Bratislavou a niektorými jej konkrétnymi obyvateľmi – umelcami (napr. D. Tatarka), hľadá sa aj isté podobenstvo s niektorými slovenskými básnikmi (Ján Ondruš, Ivan Laučík, Ivan Štrpka). Kniha je bohatá na mnohé prepojenia európskych literatúr, poetík, tvorcov. „Básne o mestách tvoria uzlové body Celanovej celoživotnej básnickej mapy. Skutočným domovom bola Celanovi (...) báseň.“ (s. 33) A hoci poznal mnohé krajiny, napokon predčasne (1970) skončil v rieke Seina.

Z biografických textov a z básní sa dozvieme zaujímavosti, spoznáme tragédie i osobné postoje a vyznania zložitej osobnosti Paula Celana. „Pod mostom Mirabeau plynú vlny Seiny / A naše lásky / Ten most mi pripomenúť mieni / Že radosť prichádzala vždy po utrpení // Príď noc hodina zazvoň nám / Dni odchádzajú ja ostávam.“ (s. 17) Biografia tvorby P. Celana je veľmi zložitá a interesantná; je autorom mnohých rôznorodých žánrov, dozvieme sa, čo všetko z jeho tvorby bolo preložené do slovenčiny (prípadne češtiny), kto boli jeho obľúbení autori, prečo mal nevyrovnaný vzťah s Nemeckom (Celanovi rodičia a holokaust) a či patrí jeho tvorba do nemeckej alebo inej literatúry. Hovorí sa o ňom ako o medzinárodnom básnikovi, hoci, ako píšu autori knihy, nemčina sa stala jeho básnickým jazykom, ale nazval ho aj jazykom „vrahov mojej matky“. „Matka rámcuje Celanov celoživotný vzťah k nemeckému jazyku, nemeckej kultúre a Nemecku.“ (s. 59) Rozhodne zaujímavá je kapitola Topografia Celanových miest, ale „jediným skutočným domovom sa stala preňho báseň“. (s. 41)

Autori vybrali básne viažuce sa k mestám Celanovho života – pobytov v nich. Osobitnú pozornosť venujú Nemecku. Sem patrí Celanova najznámejšia báseň Fúga smrti (1944 – 45), pôvodne nazvaná Tango smrti („podľa toho, že v koncentračných táboroch museli muklovia tancovať počas kopania hrobov tango“, 56) a uvedenie názorov viacerých bádateľov na ňu. Báseň Vlčí bôb z roku 1959, ktorá vyšla až po jeho smrti, patrí podľa autorov knihy medzi Celanove erbové básne. „Mama, / som stratený. / Mama, sme / stratení. / Mama, moje dieťa, čo / sa podobá na teba.“ (s. 66 – 67) Je zasvätená mame, prenasledovaniu nevinných, je obrazom smrti v koncentračných a pracovných táboroch, sú to verše na hrane sentimentu, a práve preto veľmi silné. „Celan napísal o matke viacero básní, je to tekutý motív jeho poézie. Je vždy nárekom, žalmom, kadišom, prosbou, litániou.“ (s. 67)

Najdlhšia Celanova báseň – Tesna – má zvláštnu melodickosť a zaujímavú kompozíciu s dvoma líniami. Autori v knihe uvádzajú pohľad na tieto verše od renomovaných literárnych vedcov. Celan vo svojich básňach reagoval na zlo sveta, ktoré potláča alebo ničí dobro – v ľuďoch i ľudí. Iritoval ho napríklad Heidegger – „nevedel si predstaviť, ako mohol byť filozof existencie zároveň prívržencom nacizmu, a ak už bol, prečo sa ho nezriekol“. (s. 80)

Celana aj z rodinného dôvodu celý život prenasledovala úzkosť z holokaustu. Kniha Z tmy do tmy nielen svojou kompozíciou, ale najmä osobnosťou a životným osudom Celana pripomína inú – o Mandeľštamovi (Zázrakmi chránená tíš), ktorú vydal Oleg Pastier v r. 2017. Pamiatke Osipa Mandeľštama pripísal Celan celú zbierku Ruža Nikoho. Mandeľštama, podobne ako Jesenina a Cvetajevovú, aj prekladal.

Nečakané alúzie

Texty o Celanovi obsahujú nielen podobenstvá či asociácie a inšpirácie básnikmi a filozofmi, obdivuhodné sú aj alúzie, často až nečakané, a to v umení básnickom a výtvarnom. Nájdeme medzi nimi i text Celanove slová v hudbe Romana Bergera aj široký pohľad autorov na viaceré druhy umenia, v ktorých nachádzajú spojivá s Celanovou poéziou či s Celanovými názormi. Ide aj o názory iných umelcov, teoretikov, filozofov, ktorí sa k tejto problematike vyjadrovali. Je to napríklad Marián Mudroch a najmä Marie Bartuszová. U nej a u Celana skúmajú topografiu ľudí a mien, „púte z miesta na nemiesto ODNIKIAĽ NIKAM, ODTIAĽ TAM“. (s. 167) Nachádzajú v ich tvorbe aj podobné, ba identické témy i podobnú poetiku. Celanova poézia prešla premenami od klasickej poetiky básnickej moderny k modernej lyrike 20. storočia a nemožno zabudnúť ani na jeho vzťah k básňam bukovinských básnikov.

Od počiatku do konca

Autori knihy sa podrobne zaoberajú Celanovou poetikou, lexikou, metaforami, symbolmi... Rovnako podrobne uvažujú, čo všetko mohlo vplývať a dokazujú, že často vplývalo, na psychiku veľmi citlivého básnika a čo ho mohlo aj viesť k hospitalizáciám a tragickému koncu. Podrobne mapujú jednotlivé vydania básní i zbierok, uvádzajú vydavateľstvá, odozvy na jeho poéziu, dokonca často porovnávajú preklady jeho poézie od rôznych autorov. „Preklady sa nikdy nekončia. Vždy poskytujú nové možnosti.“ (s. 225)

Ide o veľmi precíznu, podrobnú a odbornú literárnovednú prácu. Ich texty sú aj štúdiami o preklade, o jeho procese, ťažkostiach, prekladových zradách, podstročnikoch, variantoch, o porozumení, správnej voľbe slov a pod. V knihe sa teoretické texty prelínajú s básnickými, P. Zajac a J. Štrasser postupujú od prekladu k interpretáciám veršov, a tak vytvárajú kompozične kompaktný celok o literárnej tvorbe a živote Paula Celana, preto možno povedať, že v istom zmysle je to monografia o tomto nesporne významnom tvorcovi.

Názov knihy Z tmy do tmy naznačuje istý oblúk, ktorým sa Peter Zajac a Ján Štrasser dostávajú k Paulovi Celanovi. Takto je kniha bohatá materiálovo, obsahovo, predstavuje neľahkú cestu storočiami, dejinami kultúr, jazykov, aby smerovala „z tmy do tmy“, od počiatku do konca. „Ale je to aj vedomie toho, že život je krátkym úsekom viditeľnej prítomnosti, pred začiatkom a po konci života je tma.“ (s. 160)

Gabriela Rakúsová (1943)

Literárna kritička, recenzie publikuje v printových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií o spisovateľoch a ich dielach, niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textov Z literárnych reflexií (F.R. & G, 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018), Medzi realitou a jej znakom / interpretačné úvahy o knihách a Medzi autorom a čitateľom (Modrý Peter, 2018 a 2021).

Peter Zajac, Ján Štrasser: Z tmy do tmy (Básnik storočia Paul Celan)

Levoča: Modrý Peter, 2022

Zdroj foto: wikipedia.org