Vyhľadávanie
Opäť prišla jeseň a s ňou október, mesiac, ktorý je pre mňa synonymom môjho najobľúbenejšieho knižného veľtrhu Frankfurter Buchmesse...a znovu sme sa tam stretli známi aj neznámi, profesionáli i laici, my, čo nás nejakým spôsobom spájajú knihy a všetko, čo s tým súvisí.
Zaplnené haly v duchu exotickejšej atmosféry, ktorú priniesol temperamentný čestný hosť Brazília, čulý pracovný ruch...krízu však cítiť, aj keď „ leví“ podiel na úbytku vystavovateľov majú podľa mnohých aj čoraz viac expandujúce e-knihy .
Knihy a celkovo knižný business sú fajn a uvedomím si to najviac práve vo Frankfurte pri tej záplave stánkov, podujatí a stretnutí a viem, že to mám rada a ten príjemný „šimravý“ pocit v žalúdku nikdy nezmizne, práve naopak, je stále intenzívnejší (aj keď ma niektorí považujú jemne povedané za crazy) a napĺňa ma zvláštnym šťastím.
A potom som stretla človeka, ktorý bol mojim dlhoročným súputníkom v tejto brandži, dnes však brázdi iné povedzme komerčnejšie sféry, ale aj napriek tomu prišiel, a bolo to krásne, vedieť a vidieť, že jeho srdce patrí knihám a vždy patriť bude...a uvedomila som si, že tí skutoční zostávajú...a knihy spájajú :o)
Mirka Bilačičová
Ako bolo vo Frankfurte? Niekoľko rokov tradične odpovedám, že "pracovne a všetko bolo ok."
Ale tohtoročný pobyt na knižnom veľtrhu pre mňa osobne príjemne dopadol i preto, že sme úspešne prezentovali okrem autorov Pavla Taussiga a Mareka Vadasa aj Gabiku Futovú. Autorku, ktorej tvorbu pre deti síce poznám, ale obohatil ma jej ľudský rozmer: bolo veľmi zaujímavé pohovoriť s ňou dlhšie a najmä zoči-voči o obyčajných veciach, o radosti z práce s deťmi v knižniciach, ale aj o inšpirovaní sa príbehom z knihy o nemeckých dvojičkách Lujze a Lotke. Tú som veru hltavo niekoľkokrát čítala v detskom veku aj ja, a kým neprišli "vinetuovky" a Jana Eyrová, dlho bola mojou najobľúbenejšou. Spomínali sme i naše, slovenské dvojičky Janku a Danku a aj to, čím to bude, že ich veselé príbehy i dnes oslovujú súčasné deti, ktoré nevyrastajú ani ako iskričky, ani ako pionieri a ich pani učiteľky nie sú súdružky....
Jana Pánikova
Moje stretnutia vo Frankfurte boli najmä s arabskými vydavateľmi z Egypta, ktorí majú veľkú chuť vydávať preklady z iných literatúr, aby sa dozvedeli, ako sa žije inde a ako sa veci dejú v iných krajinách. Veľmi ich zaujíma, kam sme sa posunuli po Nežnej revolúcii, ako sa vyvíjala spoločnosť po roku 1989 a kam sa dostala demokracia. Oni sú len na začiatku, necelé tri roky po svojej Arabskej jari, a veľmi radi by vedeli, čo príde. Ibaže každá skúsenosť je neopakovateľná a taká bude aj tá ich.
Ina Martinová
