Organizátori 12. ročníka medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy v Prahe poskytli centrálne výstavné priestory Lotyšsku. Návštevníci Priemyselného paláca v Holešoviciach sa tak mohli od 4. do 7. mája bližšie zoznámiť s autormi a knihami tejto pobaltskej krajiny a spolu s lotyštinou sa započúvať aj do iných severských jazykov. S čestným hosťom 12. Světu knihy Lotyšskom úzko súvisela aj hlavná téma veľtrhu: Literatúry severských krajín.

Text pod foto

Dušan Dušek v Literárnej kaviarni na Světe knihy

Knihy na dosah

Organizátori 12. ročníka medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy v Prahe poskytli centrálne výstavné priestory Lotyšsku. Návštevníci Priemyselného paláca v Holešoviciach sa tak mohli od 4. do 7. mája bližšie zoznámiť s autormi a knihami tejto pobaltskej krajiny a spolu s lotyštinou sa započúvať aj do iných severských jazykov. S čestným hosťom 12. Světu knihy Lotyšskom úzko súvisela aj hlavná téma veľtrhu: Literatúry severských krajín.

Niekoľko slovenských vydavateľov v Prahe už tradične vystavovalo svoju produkciu individuálne, ale väčšina využila možnosť zúčastniť sa na veľtrhu prostredníctvom spoločnej národnej expozície, ktorú pripravilo Literárne informačné centrum. V stánku Slovenskej republiky sa stretlo štyridsaťpäť vydavateľstiev s produkciou vyše 600 kníh. Aj v období internetovej komunikácie stále platí, že najlepšou propagáciou knihy je poskytnúť ju čitateľovi do ruky, aby si v nej mohol zalistovať, aby sa s ňou ,,osobne“ zoznámil, a tak v ňom vzbudiť záujem o čítanie. V tomto zmysle knižné veľtrhy stále plnia kultúrno-propagačné ciele, i keď v mnohých prípadoch ustupujú do úzadia na úkor komerčného zamerania alebo istého regionálno-politického akcentu veľtrhu. Pražský Svět knihy si ako prvoradé poslanie uchováva poskytnúť návštevníkom bezprostredné stretnutie s knihou. Vďaka krásnym secesným priestorom môže milovníkom kníh ponúknuť aj primeranú atmosféru, akú chladné moderné výstavné haly iných, hoci honosnejších veľtrhov nemajú.

Samozrejme, okrem kníh reprezentovali v Prahe našu knižnú kultúru aj autori v sprievodných programoch, ktoré takisto pripravilo Literárne informačné centrum, niektoré v spolupráci so Slovenským inštitútom v Prahe a Slovensko-českým klubom.

V Literárnej kaviarni na výstavisku v programe Čo nové v Bratislave  vo štvrtok (4. mája)

sa stretol so svojimi priaznivcami Dušan Dušek. Moderátor programu Anton Baláž ho vyzval, aby porozprával o svojom vzťahu k rodnému Záhoriu. Na dôvažok toho, ako ho inšpiruje špecifická mentalita jeho obyvateľov, ich svojský humor a jazyk, v ktorom splývajú prvky slovenčiny, češtiny a rakúskej nemčiny, a ako pretavil zážitky svojich známych do literárnych postavičiek, Dušan Dušek prečítal ukážky zo svojej zbierky poviedok Náprstok. Hoci historik Martin Kučera sa na tomto programe zúčastnil ako prekladateľ Proglasu do češtiny (vydal Slovensko-český klub v Prahe s podporou LIC 2006), nezaprel v sebe historika a podrobne objasnil kultúrno-historický význam tohto diela tak pre Slovákov, ako aj pre Čechov. Anton Baláž ešte predstavil publikácie Rozdíly sbližují. Čeští spisovtelé o Slovensku (Slovenský literárny klub 2005) literárneho vedca Emila Charousa, ktorý skromne sedel v hľadisku. Večer v Slovenskom inštitúte jeho riaditeľ Igor Otčenáš besedoval s Dušanom Dušekom nielen o jeho knižkách, ale aj o filmovej tvorbe.

V piatkovom programe Rytieri textových polí vo Veľkej sále na výstavisku predstavil básnik a vydavateľ Peter Šulej pripravovanú antológiu slovenskej poézie z obdobia postmodernizmu, ktorá vyjde vo vydavateľstve Marka Turňu v Zlíne s podporou Komisie SLOLIA pod názvom Rytíři textových polí. Výber z tvorby 18 slovenských autorov preložil český spisovateľ Miroslav Zelinský. Pražskému publiku .predniesli básne z antológie v origináli sami autori – Ivan Štrpka, Peter Šulej, Martin Solotruk a v zhudobnenej podobe zaspievala básne Petra Šuleja Petra Fornayová, ktorá sa sama sprevádzala na klávesoch. V českom preklade zverili ich prednes hercovi Petrovi Butkovi. Prekladateľ Miroslav Zelinský aj vydavateľ Marek Turňa ubezpečili publikum, že slovenská literatúra nie je len ich srdcovou záležitosťou, ale je veľmi inšpiratívna pre celú súčasnú českú literárnu tvorbu.

Návštevníci Literárnej kaviarne sa v sobotu popoludní mohli presvedčiť, že Bratislava sa zabáva. Takýto názov malo autorské popoludnie Michala Hvoreckého, ktorý pražské publikum zabával českým prekladom svojej zbierky poviedok Silný pocit čistoty (Zlín, Marek Turňa 2005) a najnovším románom Plyš (Vyd. PT A. Marenčina 2005). Skôr než sa návštevníci započúvali do ukážok obidvoch diel v podaní samého autora, literárny kritik Alexander Halvoník veľmi presne charakterizoval ,,fenomén Hvorecký“ v kontexte slovenskej literatúry posledných desaťročí.

Počas knižného veľtrhu predstavil v Slovenskom inštitúte svoju knihu spomienok Nezabúdanie Albert Marenčin (6. mája). V Národnej knižnici v Prahe otvorili (5. mája) za prítomnosti ministrov kultúry R. Chmela a M. Jandáka Slovenskú knižnicu ako časť projektu, ktorý iniciovala česká kultúrna atašé v Bratislave, spisovateľka Lenka Procházková (v Univerzitnej knižnice v Bratislave otvorili pred mesiacom Českú knižnicu). Niekoľko desiatok kníh zo slovenského stánku putovalo po skončení veľtrhu do Národnej knižnice Praha ako dar pre Slovenskú knižnicu.

Pokračujúce slovensko-české literárne vzťahy

Dôkazom pokračujúcich slovensko-českých literárnych vzťahov bolo na tohtoročnom Světe knihy udelenie prestížnej Ceny Miroslava Ivanova za dielo literatúry faktu aj slovenskému autorovi Viliamovi Apfelovi za „trvalý prínos pre rozvoj slovenskej a českej literatúry faktu“. Slovenské dejiny a osobnosť A. Dubčeka sú zasa ťažiskom diela českého autora literatúry faktu, vojenského historika Antonína Benčíka, ktorý tento rok získal Hlavnú cenu Miroslava Ivanova.

Aj o cenu Akadémie SFFH (akadémie vedeckej fantastiky, fantasy a hororu), ktorú každoročne odovzdávajú v rámci programu medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy, sa podelili českí a slovenskí autori píšuci diela tohto žánra. Vyhlasuje ju česko-slovenský Fandom, organizácia združujúca českých i slovenských umelcov, žurnalistov, teoretikov a vydavateľov, zaoberajúcich sa fantastikou. Cenu Akadémie SFFH za rok 2005 udelili v šestnástich kategóriách. Pre slovenskú literatúru je zaujímavé víťazstvo Juraja Červenáka v kategórii najlepšia česká a slovenská kniha roka. Juraj Červenák ocenenie získal za druhý a tretí zväzok trilógie Černokňažník. Trilógia patrí do žánru fantasy a jej dej sa odohráva v ôsmom storočí nášho letopočtu na území Čiech a Slovenska. Červenák je majstrom akčných scén a dynamicky podaného príbehu, jeho posledné knižky sú však presvedčivejšie aj vďaka prepracovanejšiemu historickému pozadiu. Tento 32-ročný rodák z Banskej Štiavnice, kde donedávna žil, momentálne pôsobí ako profesionálny spisovateľ v Košiciach. S výnimkou poviedok a filmových recenzií pre časopis Fantázia publikoval dosiaľ len v Čechách a v češtine. Pod pseudonymami Thorleif Larssen a George Callahan vydal niekoľko románov rozvíjajúcich dobrodružstvá barbara Conana, v posledných rokoch si získal uznanie predovšetkým sériou o černokňažníkovi Roganovi písanou už pod vlastným menom.

Zostáva len dúfať, že sa konečne dočkáme jeho textov aj v slovenčine.

(báb, ab, mf)