Medzinárodný veľtrh detskej knihy v Bologni 2002

Talianska Bologna je mestom prvej európskej univerzity a mestom detí. Túto jej charakteristiku každoročne potvrdzuje aj Medzinárodný knižný veľtrh, ktorý je venovaný literatúre pre deti a mládež. Slovensko sa tentoraz prezentovalo v štyroch národných expozíciách. Svoj stánok tu mala BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti, Slovenská Grafia a Slovart Print, Neografia Martin a napokon Literárne informačné centrum s najkompletnejšou expozíciou knižnej produkcie 17 slovenských vydavateľstiev. Na pôde stánku i mimo neho prebehlo viacero produktívnych tvorivých rokovaní, ktorých výsledkom je koprodukčná spolupráca slovenských a inonárodných vydavateľstiev. Aj tento rok bol už tradičný záujem o tvorbu slovenských ilustrátorov. Najčastejšie sa siahalo po Palculienke Jany Kiselovej-Sitekovej (vyd. BUVIK). Záujem vzbudili aj ilustrácie Martiny Matlovičovej (Ohňostroj pre deduška, vyd. Q 111), Dušana Kállaya (Veselý koncert, vyd. SOFA), Petra Uchnára (Hnali sa veky nad hradbami, vyd. Matice slovenskej v Martine) a Albína Brunovského (Ružová Anička z vyd. Mladé letá). Zaslúženého uznania sa dostalo ilustrátorke Martine Matlovičovej a Ľuboslavovi Paľovi, ktorých ilustrácie sa ocitli na paneloch prestížnej medzinárodnej expozície 159 ilustrátorov z celého sveta. Od roku 1994 sa táto výstava stala súčasťou Medzinárodného knižného veľtrhu v Bologni. Treba podotknúť, že spomínaní ilustrátori boli odbornou medzinárodnou porotou vybraní spomedzi 2442 ilustrátorov z Európy, Severnej Ameriky, Ázie, Austrálie a Afriky.

V podobných intenciách sa niesol aj výber slovenských titulov do Internacionale Jugendbibliothek v Mníchove, najväčšej medzinárodnej knižnice literatúry pre deti a mládež na svete. V expozícii ich putovnej výstavy, ktorá prezentovala 250 knižných titulov z celého sveta Slovensko zastupovali 4 tituly - kniha povestí Antona Marca Hnali sa veky nad hradbami s ilustráciami Petra Uchnára, Vkladná knižka básničiek a rozprávok Jozefa Mokoša s ilustráciami Petra Čisárika, Jaskyňa dávnych predkov Boženy Lenčovej s ilustráciami Igora Piačeka a Anjel Gabriela Vincenta Šikulu.

Za pozornosť stojí skutočnosť, že medzi troma knihami českej expozície dominovala česká mutácia Hevierovej Krajiny Agord, ktorá v Českej republike získala Cenu knihovníkov SUK za rok 2001. Túto prestížnu cenu udeľuje k Medzinárodnému dňu detskej knihy (2. apríla) Sukova studijní knihovna literatury pro mládež za prínos k rozvoju detského čítania.

Knižný veľtrh v Bologni je už tradične miestom vyhlásenia malej nobelovky za detskú literatúru - Ceny Hansa Christiana Andersena, ktorú udeľuje Medzinárodná únia pre detskú knihu (IBBY). Patrónom tejto ceny je dánska kráľovná Margaréta II. Cena H. Ch. Andersena za literatúru bola udelená Aidanovi Chambersovi z Veľkej Británie za literárne majstrovstvo vo variovaní gradačných techník a netradičný výber námetov zo života dospievajúcich. Andersenovu cenu za ilustráciu získal anglický ilustrátor Quentin Blake. Do širšieho medzinárodného kontextu ho posunula jeho originalita a zmysel pre humor v súčinnosti s majstrovskou líniou evokujúcou pohyb. Jeho charakteristický rukopis poznajú aj naši čitatelia z knižiek Roalda Dahla (Hastrošovci, Čarodejnice, Matilda, Jakub a obrovská broskyňa, Kamoš obor), ktoré vyšli v nitrianskom vydavateľstve Engima. Blake ilustroval aj vlastné knihy pre deti. Ceny Hansa Christiana Andersena budú víťazom odovzdané 29. septembra na jubilejnom kongrese IBBY v švajčiarskom Bazilej. Slovenská sekcia IBBY nominovala na toto prestížne ocenenie Milana Rúfusa a Janu Kiselovú-Sitekovú.

Jedným zo sprievodných podujatí knižného veľtrhu bol aj seminár, ktorý zorganizovala medzinárodná redakcia časopisu Bookbird, ktorý vydáva IBBY - Medzinárodná únia pre detskú knihu. Na seminári 27 redaktorov predstavilo časopisy zo svojich národných sekcií IBBY. Nechýbal ani časopis Slovenskej sekcie IBBY - BIBIANA. Recenzentika sa stala najfrekventovanejším problémom diskusie, hovorilo sa o žánrovom vymedzení recenzie a jej rozpätia od informačného riportu až po odbornú vedeckú analýzu. Redaktorka Bookbirdu Lilia Ratcheva-Stratieva vyzvala svojich dopisovateľov do diskusie o kontraverznej čitateľskej popularite Harryho Pottera, ktorá bude prezentovaná v širšom medzinárodnom kontexte na stránkach Bookbirdu. Podobnú diskusiu odštartovala BIBIANA už v tomto ročníku.

Na pôde brazílskeho stánku nás predsedníčka Brazílskej sekcie IBBY - Elizabeth D´Angelo Serra oboznámila s komplexným národným čitateľským projektom "Kniha v mojom dome", ktorý garantuje Brazílska vláda, Ministerstvo kultúry a Národná brazílska knižnica. Jej cieľom je rozšírenie čitateľských aktivít medzi detskou brazílskou populáciou, stimulácia kreatívnych aktivít v regionálnych knižniciach a zvýšenie záujmu o literatúru a kultúrne dianie. Od roku 1997 vychádza v Brazílii literárna revue "PROLER NEWS", ktorá je bezplatne distribuovaná po celej krajine. Programovo sa venuje šíreniu čitateľského hnutia v Brazílii a aktuálnym informáciám zo sveta literatúry. V roku 2002 poputuje do každej brazílskej rodiny 5 detských knižiek. Celkový súhrn 35 miliónov kníh, ktoré vyberal tím odborníkov z literárnych, pedagogických a knihovníckych kruhov z celej Brazílie, zahŕňa rôzne literárne žánre - poéziu, autorskú a folklórnu rozprávku, svetovú klasiku a dramatickú tvorbu. Subtílne brožované knižky, vytlačené špeciálne na tento účel, predstavujú pre mnohé rodiny prvý a možno jediný základ domácej knižnice. Organizátori tohto rozsiahleho projektu veria, že dieťa, ktoré odštartuje svoj čitateľský záujem vlastnou kolekciou ilustrovaných detských kníh, si prenesie svoj prvotný čitateľský záujem do ďalších rokov. V čase, keď dobrá detská kniha u nás čoraz ťažšie nachádza cestu k svojmu čitateľovi, môžeme Brazílii tak trochu závidieť. Sociálne problémy v našich rodinách zatvárajú dvere pred knihou a regionálne knižnice nemajú dostatočné prostriedky na to, aby deťom ponúkli knižné novinky aspoň vo svojich verejných, finančne prístupných priestoroch. Napriek tomu všetkými dostupnými ľudskými prostriedkami bojujú o každého nového čitateľa. Slovenské dieťa v takejto situácii ostalo bez kultúrneho garanta, ktorý by ho podporil na ceste za čítaním a poznávaním. Dá sa vôbec za takýchto podmienok vychovávať rozhľadených konzumentov umenia? Slovenská kultúra má ešte stále vo svete svoje dobré meno. Dúfam však, že aj u nás doma mu v najbližšej budúcnosti bude mať kto rozumieť.           

Ľubica Kepštová