Marec oslavujeme ako mesiac knihy od roku
1955 na počesť slovenského národného buditeľa
a spisovateľa Mateja Hrebendu (1796 – 1880),
ktorý sa v tomto mesiaci narodil i zomrel. Jeho
neúnavné úsilie priniesť knihu čo najväčšiemu
počtu ľudí bolo v tej dobe i dnes obdivuhodné
a fascinujúce, a v súčasnej konzumnej pohodl-
nosti je takáto obeta takmer nepredstaviteľná.
Na rozdiel od jeho čias máme v 21. storočí
nespočetné množstvo možností na šírenie lite-
ratúry a podporu čítania, kniha už nie je iba zá-
ležitosťou niekoľkých „vyvolených“ a nemusíme
za ňou prejsť stovky kilometrov. Stačí vojsť do
kníhkupectva, knižnice, prípadne knihy prídu
rovno za nami. A vybrať si môžeme tituly naozaj
od výmyslu sveta! No namiesto toho, aby sme
si uvedomovali tento „veľký obraz“ a tešili sa
z pestrosti a slobody výberu, ktoré neboli vždy
samozrejmé ani možné, dokážeme sa doťahovať
pre malichernosti, napríklad, ktorá kniha spĺňa
kritériá na to, aby bola hodna čítania viac než
iná… V marci som prečítala dosiaľ nevydaný
román jedného z klasikov našej literatúry
Gejzu Vámoša Hrušovianski hriešnici (VSSS),
v ktorom možno trochu ťažkopádnejšie, ale
veľmi presvedčivo ponúka víziu nového sveta,
psychologicky do najmenších detailov prepra-
covanú detektívku Agathy Christie Smrť pri
bazéne (Slovenský spisovateľ), triler Guillau-
ma Mussoa Central Park (Motto), v ktorom
ma možno ešte viac ako strhujúci dej zaujala
osobná tragédia hlavnej hrdinky, aj román pre
mladých dospelých Nevypovedané (Ikar) od
Abbie Rushtonovej s naozaj citlivo podanou
témou straty blízkeho človeka. Každá z nich je
iná, ale zo všetkých som si odniesla niečo, čo
mi aspoň na chvíľu pomohlo vidieť veci inak,
naštartovalo moje myslenie a ponúklo nové
perspektívy. Každá kniha má totiž v sebe úžas-
ný potenciál, možno nie zmeniť celý svet, ale
minimálne zmeniť aspoň jedného človeka. A ak
sa jej to podarí, absolútne nezáleží na tom, či
má šancu získať nejaké literárne ceny alebo byť
zaradená do povinného čítania. Matej Hrebenda
sa napriek svojmu ťažkému životnému údelu
vydal na neúnavnú cestu, lebo vedel, že knihy
za to rozhodne stoja. Vieme to aj my dnes?
