Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne je u nás najznámejšie pútnické miesto. Každoročne sa v polovici septembra koná národná púť, na ktorej sa napríklad v roku 1987 zúčastnila dnes už blahoslavená Matka Tereza. Knižka Národná Svätyňa Šaštín-Stráže z Vydavateľstva Slovart vznikla k 250. výročiu posviacky tohto unikátneho barokového chrámu. Takpovediac, v jeho duchovnom srdci, teda na hlavnom oltári, je umiestnená pieta: súsošie Sedembolestnej Panny Márie s Ježišom pod krížom vytvorené neznámym ľudovým umelcom z hruškového dreva. Dali ju zhotoviť manželia Angela Bakičová a Imrich Czobor v roku 1564 za uskutočnený zázrak v rodine. A takto v rodinnej histórii sa začala písať história, ktorá postupne prerástla až do celonárodných rozmerov v rámci určenia Sedembolestnej Panny Márie ako hlavnej Patrónky Slovenska (od roku 1966). Autor knihy, salezián Marián Valábek, zostavil súbor faktov, umeleckých a duchovných textov i fotografií tak, aby čitateľom evokovala prehliadku umelecko-materiálnym a religióznym bohatstvom tohto jedinečného priestoru. Preto na prvej fotografii v knižke nájdeme zachytenú širokouhlú architektonickú panorámu s dominantným chrámom a na poslednej fotografii sugestívny detail ruženca… Vstupujeme do celku, aby sme objavovali jednotlivosti a ich súhru v prepájaní pozemského s nebeským, ľudského s božským. Vzácnosť celej témy a úctu k nej znásobuje využitie zlatej farby pri grafickej úprave.

Kniha profesorky Márie Spoločníkovej Corpus Christi, poklady gotiky v sochárskom umení východného Slovenska (Dobrá kniha) je vedecko-duchovnou monografiou o podobách stvárnenia ukrižovaného Ježiša v chrámoch regiónu Spiša i Šariša. Putovanie za drevorezbárskym mystériom korpusu ukrižovaného sa začína v Lendaku, pokračuje Huncovcami, Košicami, Prešovom i Bardejovom, aby cez ďalšie mestá a obce skončilo neďaleko východiska: v Slovenskej Vsi. Reprezentatívna publikácia predstavuje stredoveké umelecké pamiatky ako živú súčasť spirituálneho tajomstva cez odborný dejinný výklad a cez interpretáciu slohových či individuálnych špecifík jednotlivých figurálnych kompozícií. Čitateľ aj vďaka obsažným fotografiám zakúsi súhru vyobrazenia utrpenia, agónie na kríži s pocitom nádeje, ktorý táto udalosť v kresťanstve vyvoláva pri prihliadnutí na vieru vo vzkriesenie. Pozoruhodné sú korpusy ukrižovaného v Matejovciach na tzv. arbor vitae – strome života, kde „Kristovo telo je spodobené akoby na vetvách viniča v polohe visiaceho strapca hrozna“, alebo vo výjavoch kalvárskej skupiny postavených na trámoch pod hlavnými oblúkmi chrámov v Dravciach či Spišskej Sobote, ktoré v interiéri pôsobia, akoby sa vznášali nad zemou, nad hlavami nás smrteľníkov… Vydavateľstvo Dobrá kniha spojilo v tomto projekte odbornosť s religiozitou, ale aj funkčnosťou: veď môže poslúžiť turistom pri prehliadke neopakovateľných krás sakrálnej architektúry.