Vyhľadávanie
Prinášame vám stručný prepis videa poľského spisovateľa a prekladateľa Miłosza Waligórského, ktoré nahral po týždni svojho pobytu v Banskej Štiavnici.
Miłosz Waligórski nastúpil na rezidenciu TROJICA AIR v Banskej Štiavnici. 16. januára 2021, počas ktorej sa venuje prekladu knihy Østrov Petra Balka. V poľštine už vyšli jeho preklady kníh Vtedy v Lošonci (tiež od Petra Balka), Kivader Víťa Staviarskeho, Slon na Zemplíne Andreja Bána či román Daniely Kapitáňovej Samko Tále: Kniha o cintoríne. Prinášame vám výberový prepis jeho videa, ktoré nahral po týždni svojho pobytu. Nájdete ho v celom znení na našom YouTube.
Na našom kanáli nájdete aj záznam podujatia, v ktorom Dado Nagy moderoval diskusiu medzi Petrom Balkom a Miłoszom Waligórskim. Konala sa 8. marca.
"Momentálne sa nachádzam v Banskej Štiavnici, na rezidencii, na tvorivom pobyte, v rámci programu TROJICA AIR. Je zima, Štiavnica je ľudoprázdna, nikto tu nie je, podmienky na prácu sú výborné, vôbec nestretávam ľudí. Teda s jednou výnimkou. Dnes, a už je asi štvrý alebo piaty deň môjho pobytu, som stretol na kopci jednu pani, s ktorou sme sa dali do debaty a vysvitlo, že táto pani je kamarátka poľskej spisovateľky a prekladateľky Weroniky Gogoly, ktorá bola tu v Štiavnici na rezidencii presne pred rokom. Tak som si uvedomil, že poľskí prekladatelia a spisovatelia sú dosť populárni tu v Štiacnivi, keďže pri prvom stretnutí s prvou Slovenkou som sa dozvedel, že sa kamaráti s Weronikou.
Štiavnica, ako aj celé Slovensko, je zavretá, tieto dni ešte sprísnili lockdown, prebieha celoplošné testovanie. Kvôli tomu, že je všetko zavreté a ľudia sú doma, Štiavnica je ešte viac pôsobivá ako inokedy. Ovládol ma pocit, že som v Atlantíde, ktorá je ponorená do minulosti, skrytá pod hmlou a smogom. Celý život, ktorý sa tu kedysi odohrával, patrí do ďalekej minulosti. Tento priestor, budovy, obrovské kostoly a meštianske domy patria svetu, ktorý už zmizol a asi sa nevráti. Aj preto na mňa takéto ghost city veľmi dobre pôsobí a je inšpiratívne, pretože človek má možnosť trošku popremýšľať a ponoriť sa do seba. Čiže na jednej strane by som mal ako prekladateľ prekladať, no na druhej strane cítim melancholickú náladu, ktorá možno vyústi aj do nejakých textov o tejto situácii a o Štiavnici ako meste, z ktorého je už iba prízrak.
Pobyt trvá mesiac. Čiže ho musím – a aj chcem – využiť na prácu. Keďže bývam v Srbsku, prekladám aj zo sbrštiny, dokončujem teda jeden román. Musím sa priznať, že ešte tu na ňom v priebehu prvého týždňa pracujem. Potom sa však oveľa viac teším na román slovenského autora Petra Balka. Jeho druhý román Østrov bol aj v desiatke Anasoft litera. Vyšiel pred dvomi rokmi a je spojením intelektuálneho modernistického románu a žánrovej beletrie. Keď ho preložím do poľštiny, budú určite spokojní takzvaní nároční čitatelia, ktorí si vážia erudíciu a chcú v knihe nájsť klasický intelektuálny obsah, ale aj čitatelia, ktorá majú radi rozptýlenie, radi čítajú ľahšie knihy, povedzme že žánrové.
Aj preto je štylistika knihy pre prekladateľa náročná, pretože tu máme detektívku, triler, horor, esejistické pasáže. Bude to pre mňa zaujímavá robota a bude vyžadovať nové schopnosti, ktoré ešte neovládam. Peter Balko už má jednu knihu v poľštine, Vtedy v Lošonci. Bol to príjemný sympatický román, o Lučenci a o chlapcoch, ktorí tu vyrastajú. Balko vo svojich dvoch knihách použil princíp, že hrdina má svoj protipól. Rozprávač v prvej knihe mal Kápiu, ktorý doplňoval pozitívneho hrdinu a bol preňho zrkadlom. Aj v druhom románe máme syna a otca, otec je známy výstredný spisovateľ a syn je prozaik a básnik, ale len na začiatku svojej cesty. Okrem toho, že sa tu dejú úplne šialené veci, je to aj psychologický román o vzťahu syna a otca, ktorí sú tak ako v prvom románe predstavení kontrastne.
Budem pracovať na tejto knihe rok alebo aspoň desať mesiacov, chcem k nej napísať doslov alebo nejaký iný text, pretože obsahuje veľa motívov, ktoré vyvolávajú asociácie so svetovou beletriou a literatúrou. Preto by sa patrilo napísať nejakú esej, v ktorej by bol Østrov zakomponovaný do nejakého väčšieho celku. Minulý rok som sa tiež zaoberal slovenskou literatúrou, ale keďže som hungarológ, prekladám aj autorov píšucich po maďarsky, mám na mysli hlavne Lajosa Grendela, slovenského rodáka, ktorý písal po maďarsky. V poľštine mu už vyšli štyri knihy. Spomínam ho aj preto, lebo vidím paralely medzi týmito autormi, ktorými sa zaoberám. Predtým som si to neuvedomil, no ukázalo sa, že sa zaoberám hlavne literatúrou, ktorá je lokalizovaná do maďarsko-slovenského pohraničia. Mám rád Tekov, Hont, Novohrad, čiže tie oblasti, v ktorých žijú Maďari a dejiny 20. storočia tu boli tragické a zložité. Často sa menili hranice a veľmi zaujímavo sa to odráža v literatúre, netýka sa to však len Grendela a Balka, ale aj iných autorov."
