Vyhľadávanie
Alta Vášová: Odlety
Bratislava: F.R.& G., 2019
Hoci Odlety Alty Vášovej vyšli na konci roka 2019, treba sa k nim vrátiť prinajmenšom z dvoch dôvodov. Alta Vášová, táto významná autorka (za svoju tvorbu získala viacero dôležitých ocenení) prozaických kníh, filmových a muzikálových scenárov, divadelných hier i kníh pre deti, je v tomto roku nominovaná druhý raz na Cenu Anasoft litera (prvý raz ju získala za knihu Ostrovy nepamäti v r. 2009). Druhý dôvod návratu k Odletom je originalita a kvalita knihy. Vášovej autorský rukopis, jej poetiku písania si nemôžeme nevšimnúť a pomýliť s inými; tak je to v žánrovosti, kompozícii a štýle aj tejto knihy.
Odlety – to nie je iba vzďaľovanie sa od niečoho, od niekoho; sú to síce aj odchody, no súčasne približovanie sa a pribúdanie spomienok.
Epický subjekt v Odletoch má formu druhej osoby a rozprávačka mu adresuje svoje zážitky, pocity, názory, nálady, to, čo odkladala v pamäti i v rôznych zápiskoch od roku 2006 po rok 2018. Je evidentné, že tým epickým subjektom je samotná prozaička, ktorej autorská rozprávačka adresuje svoje výpovede. Ide o zaujímavý a nesporne objavný prozaický postup, v ktorom absentujú dialógy, vety sú prevažne menné, majú svoj rytmus, až sa často približujú k poézii. „Stav paniky/ vnútorného chaosu/ či skôr zmeravenia umŕtvenia/ stav odmietania myslieť/ O jednoduchých otázkach/ O sebe/ O minulosti/ O príčinách/ O názoroch/ O vymyslených osobách.“ (s. 13)
Pritom uvádza množstvo významných postáv – osobností – z rôznych súčastí kultúry, zo zahraničia a od nás, z minulosti i súčasnosti. Aj tu, tak ako v takmer všetkých svojich prozaických knihách, spája osobné s celospoločenským a celosvetovým. Vyberá zo skutočnosti najmä to, čo sa dotklo jej vnútra, čo ju rozrušilo alebo upokojilo.
Autorská rozprávačka sa však prozaicky odkrýva fakticky iba v častiach (graficky odlišných od ostatného textu), ktoré sa zakaždým začínajú slovami: „Ahoj, sestrička...“
Epická hrdinka sa pohybuje vo svojom súkromí, vo svojich myšlienkach a spomienkach, ale reflektuje aj exteriérové pozície, ak sa týkajú kultúry, umenia, politiky, vzťahov minulých i súčasných. „Do niečoho sa ponoríš, čítaš, pozoruješ, premýšľaš – zároveň akoby pomimo prúdil čas –“ (s. 76)
Nejde však „iba“ o spomienky, sú to osobitné asociácie na udalosti, často iba okamihy, spájajúce sa s minulosťou, ale funkčne odrážajú aj súčasné prostredie, svet a udalosti. Vášovej texty – to sú sémanticky široké plátna i drobné kresby, to sú spomienky i asociácie, otázky i odpovede, pravdy, sentencie... „Vzdelanosť stráca na cene, úsudok podobne, kultúrnosť, sčítanosť, empatia a zdvorilosť vzbudzujú pobavený úsmev.“ (s. 140)
Autorkine myšlienky sa prelínajú ako priestory množín, ticho prenikajú jedna do druhej – je to obraz skutočnosti: užšieho spoločenstva, spoločnosti i sveta a je to predovšetkým obraz toho, nad čím autorka premýšľala a premýšľa, čo ju trápi, znepokojuje či možno aj teší. Väčšinu textov možno chápať ako psychologickú štúdiu o pocitoch osamelosti, o človeku introvertnom, hĺbavom, premýšľajúcom o prazákladných veciach v živote človeka, o dôležitosti a význame toho, čím a ako žil. Nad smútkom či clivotou však v knihe Odlety prevažuje múdrosť, jednoznačný postoj k dobru i zlu, k spravodlivosti; výborné sú reflexie o zrade, dôvere, láske, o ľahostajnosti, zdvorilosti a empatii. Vášovej texty sú textami filozofickými a ani prevažne lyrické vyjadrovanie im neuberá z reality, práve naopak.
Pri prozaickej knihe Alty Vášovej Odlety (i v niektorých iných) natrafíme na istú nevšednosť – nezáleží príliš na tom, na ktorej strane ju otvoríme a kde začneme čítať. Nestratíme „žiadanú“ epickú niť. V próze tejto autorky je totiž taká netradičnosť: aj lyrické, poetické časti majú istý dej, zachytávajú pozadie i samotný život človeka (autorskej rozprávačky) na základe jedinečného pozorovania a vnímania skutočnosti.
Texty v knihe sú relatívne krátke, žánrovo často rôznorodé, líšia sa štýlom i grafickou úpravou, majú podobu úryvkov či celých zápiskov z denníkov, poznámok či zamyslení nad prečítaným, videným či počutým a hoci na seba fakticky nenadväzujú, je medzi nimi silná súvzťažnosť. Takýto unikátny postup by sme v próze len ťažko hľadali. Na jednom mieste nájdeme v knihe text, ktorý je akousi autocharakteristikou autorskej poetiky: „Krátke útvary, málo slov – niekedy uzlové body: ako keď sa prekvapene zazrieme v skle výkladu.“ (s. 84)
V Odletoch Alty Vášovej nie je iba clivota a smútok za uplynulým, je v nej najmä múdrosť z prežitého.
