Vyhľadávanie
Platforma pre všetky nosiče obsahov a myšlienok
V dňoch 8. - 13. októbra 2003 sa vo Frankfurte nad Mohanom uskutočnil 55. medzinárodný knižný veľtrh. Otvoril ho riaditeľ frankfurtského veľtrhu Volker Neumann.
Tohto roku sa na veľtrhu predstavilo 102 krajín a zúčastnilo sa ho 6.638 vystavovateľov. Z celkového počtu bolo 2.735 vystavovateľov z Nemecka a 3.876 zo zahraničia.
Usporiadatelia v tomto roku podstatne rozšírili stredisko literárnych agentur ako aj vybavenie a prepojenie veľtržných hál. Po prvý raz bolo napríklad otvorené Stredisko prekladateľov umeleckej literatúry. Tým našla táto profesná skupina vo Frankfurte nové možnosti pre svoje pôsobenie.
Toho roku pripravili usporiadatelia nové fóra na zlepšenie pracovných podmienok vystavovateľov aj odborného publika, ale aj atrakcie pre všetkých návštevníkov: konali sa tu odborné podujatia, aj knižné prezentácie, autorské čítania a stretnutia s autormi. Uskutočnilo sa vyše 3.000 sprievodných podujatí, na ktorých sa predstavilo vyše tisíc autorov, čo podčiarklo literárny a spoločenský význam knižného veľtrhu. Zo všetkých nemožno nespomenúť aspoň jedinečné vystúpenie nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Günthera Grassa - prezentoval svoju najnovšiu knihu Letzte Tänze (Posledné tance) a ako vynikajúci tanečník sa aj predviedol.
Nezabudnuteľným zážitkom bola aj beseda s Umbertom Ecom, ktorý vydal knihu venovanú otázkam prekladu - stretolsa tu so svojimi prekladateľmi a spoločne rozoberali problémy spojené s prekladaním umeleckej literatúry. Na tohtoročnom frankfurtskom knižnom veľtrhu usporiadal Paolo Coelho doteraz najväčšiu podpisovú akciu: exempláre jeho bestselleru Alchymista sa prezentovali v 56 jazykoch. Priaznivci Mohameda Aliho videli svoj veľký idol na vlastné oči v ringu - tentoraz bez súpera - pri prezentácii knihy o jeho životnej dráhe.
Od piatku 10. októbra mala možnosť navštíviť veľtrh už nielen odborná, ale aj laická verejnosť. V tento deň boli brány veľtrhu otvorené až do 20.30 hod. Návštevníci mohli okrem mnohých podujatí navštíviť napríklad aj výstavu Kórejského knižného umenia, veľkú výstavu kníh na tému Ľudské práva a grandióznu výstavu fotografií japonského fotografa, ktorý sledoval cestu Marca Pola.
Po prvý raz sa toho roku predstavili na frankfurtskom veľtrhu aj médiá, film a televízia - týmto sa stal najväčší medzinárodný knižný veľtrh na svete najširšou platformou pre všetky nosiče obsahov i myšlienok.
Čestným hosťom veľtrhu bolo Rusko. Táto obrovská krajina zaplavila Frankfurt priam ohňostrojom literatúry a kultúry. Prezentovalo sa tu takmer 500 vydavateľstiev. Osobne sa na podujatiach zúčastnilo vyše 100 autorov a v celom Nemecku sa pri tejto príležitosti konalo vyše 700 sprievodných podujatí. Diskusie a autorské čítania vo veľtržných priestoroch predstavili ruskú kultúru a históriu. Prezentovali sa aj dejiny mesta Sankt Peterburg, ktoré v tomto roku oslávilo 300-ročné výročie svojho založenia. Ruská expozícia bola okrem knižných expozícií spestrená príjemnou atmosférou početných literárnych stretnutí s autormi a hudobnými vystúpeniami.
Národná expozícia Slovenskej republiky, ktorú Literárne informačné centrum v Bratislave pripravovalo už po ôsmy raz, bola na prízemí haly 5 - B 931. Na rozlohe 60 m2 tu bola vystavená produkcia 50 slovenských vydavateľstiev, zahŕňajúca takmer 600 titulov. Naša národná expozícia bola v susedstve národnej expozície Ruska, Litvy a Poľska. Bola vyzdobená fotografiami slovenských spisovateľov z tvorby Tibora Huszára.
Stánok bol aj v tomto roku v atypickom prevedení, ktoré realizovala firma Pragoexpo. Dominovala tu produkcia reprezentačných kníh viacerých vydavateľstiev (Slovenský Tatran, Kalligram, Slovart, AB-Art press, Knižné centrum, Perfekt Príroda, SPN-Mladé letá, vydavateľstvá Junior, Lúč, Dobrá kniha, Epos, Perfekt, Alfa konti a Dajama), ako aj tituly Literárneho informačného centra. V stánku sme prezentovali pôvodnú slovenskú beletristickú tvorbu, detské knihy, odbornú a umeleckú literatúru, teatrologické tituly, učebnice, slovníky aj encyklopedickú literatúru, preklady, hobby knižky, vlastivedných sprievodcov a mapové publikácie. Osobitná časť bola vyhradená knihám náboženských vydavateľstiev a publikáciám Bienále ilustrácií Bratislava.
V našom národnom stánku sa sústreďovali aj vydavateľskí pracovníci a literárni agenti, ktorí do Frankfurtu prišli autobusom Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR, ako aj ďalší slovenskí návštevníci veľtrhu.
Spomedzi návštevníkov stánku treba spomenúť dr. Kalinovú, riaditeľku veľtrhu Svět knihy Praha, majiteľov či riaditeľov zahraničných vydavateľstiev a ďalších profesionálov oblasti knižnej kultúry a vydavateľského života. Uskutočnili sa tu rokovania so zástupkyňou Salon du Livre v Paríži, ako aj so zástupkyňou Medzinárodného knižného veľtrhu v Lipsku, ktoré nás oboznámili s možnosťami národnej prezentácie na týchto knižných veľtrhoch v roku 2004. Zástupcovia LIC mali tiež stretnutia s významnými zahraničnými vydavateľmi (Lojze Wieser z vydavateľstva Wieser Verlag, Alfred Diwersy z vydavateľstva Gollenstein Verlag, Otto Sagner, Doris Miller).
Počas veľtrhu sa uskutočnili v priestoroch nášho stánku dve sprievodné akcie, ktoré pripravilo LIC. Prvou bolo 8.októbra autorské čítanie, na ktorom sa predstavil Michal Hvorecký s románom Posledný hit. Získal si zúčastnené publikum, v ktorom bol aj vedúci pobočky slovenského veľvyslanectva v Bonne p. Milan Matlák.
Na druhom literárnom podujatí 9. októbra básne Nóry Ružičkovej predniesla v nemčine jej prekladateľka Angela Repková. Ďalej sa publiku predstavila Mária Bátorová ukážkou zo svojej knihy Tell. Potom Dušan Dušek, ktorého kniha Pešo do neba (Zu Fuss in den Himmel) vyšla v nemeckom preklade Johannesa Eignera toho roku vo vydavateľstve Wieser Verlag Klagenfurt, prečítal spolu s prekladateľom ukážky z diela. Celé podujatie bolo ukončené malým koktailom. Pozvanie na prezentácie prijali mnohí slovenskí aj zahraniční vydavatelia a hostia.
V hale 3 a 8 boli umiestnené ďalšie individuálne stánky slovenských vydavateľov (Ikar, Slovart) a tlačiarov, resp. tlačiarenských agentúr (Grafobal Group, Neografia, Východoslovenské tlačiarne, Žilinské tlačiarne.)
